Zdroj: UNAIDS, WHO
Keď mala Teddy jedenásť rokov, osirela úplne. Ostali jej traja bratia a sestra a stará sa ešte o ďalšie tri deti, ktorých rodičia mali tiež AIDS. „Otec a matka zomreli v roku 1996,“ začína rozprávať svoj príbeh Teddy jednému z pracovníkov Fondu na záchranu detí. „Otec zomrel v nemocnici, no mama nám umierala doma pred očami. Keďže som najstaršia, starala som sa o ňu ja,“ spomína dievča. Teddy vedela, že jej matka zomiera na AIDS, no nikto jej nikdy nepovedal, aká je to choroba, ako sa prenáša a ako sa jej má vyvarovať.
Deti, ktorým rodičia zomrú na AIDS, sa veľmi často stretávajú s opovrhovaním okolia. Ľudia na ne ukazujú prstom a označujú ich ako „siroty AIDS“. Odrazu nikomu nepatria. Ich susedia a známi sa obávajú, že ich rodičia mohli nakaziť, a tak sa im radšej vyhýbajú. „Nikto nás síce neutláčal, no cítila som, ako nás ľutujú. Susedia si od nás veľakrát vypýtali úrodu zo záhrady – kávu, fazuľu, no nikdy nám nezaplatili. Vedeli, že nemôžeme nič urobiť.“ (pon)
