BRATISLAVA – Nových prednostov krajských a okresných úradov čakajú pred vymenovaním do funkcie ťažšie skúšky ako doteraz. Nominácie však stále zostávajú v rukách strán vládnej koalície a sprísnenie sa pravdepodobne dotkne len miest, ktoré po voľbách 1998 pripadli SDĽ a SOP, a miest, ktoré sa uvoľnili, keď bývalí prednostovia odišli do parlamentu alebo na ministerstvá.
Gejza Petrík z ministerstva vnútra hovorí, že kritériá na miesto prednostu sa dopĺňajú o previerku Národného bezpečnostného úradu. „Prichádzajú do styku so štátnym tajomstvom,“ dôvodí. Prednostovia sú totiž predsedami tzv. bezpečnostných rád krajov a okresov.
Kandidáti musia ďalej preukázať, že poznajú problematiku verejnej správy, ovládajú slovenčinu, sú bezúhonní a zdravotne spôsobilí. Od roku 1990 sa povinne podrobujú aj psychodiagnostickým testom. Na nich by sa mali overiť všeobecné predpoklady uchádzačov, pribudne zisťovanie výšky IQ. Testy sa však nebudú týkať tých, ktorí už prednostami boli.
Výhodu budú mať tí, čo majú trojročnú prax v riadiacich funkciách a právnické alebo ekonomické vzdelanie. Medzi terajšími prednostami sú často ľudia s iným vzdelaním, doktori politických vied promovaní za bývalého režimu, prírodovedci, veterinári, dokonca aj ľudia bez vysokoškolského titulu.
„To sú politické nominácie, s tým nemáme nič spoločné,“ tvrdí Ľubomír Plai, predseda Úradu pre štátnu službu, ktorý dohliada na odbornosť štátnych zamestnancov.
Pôvodne sa pre kandidátov na prednostov navrhoval minimálny vek 30 rokov. Vláda sa na svojom včerajšom rokovaní však dohodla, že toto kritérium vypustí. „To, že niekoho vekovo ohraničíme, ešte neznamená, že to bude kvalitný človek,“ schvaľuje jej rozhodnutie prednosta okresného úradu v Liptovskom Mikuláši Jaroslav Lehotský.
Kritériá by sa mali sprísniť len rok pred tým, ako budú okresné úrady zrušené. Podľa Petríka je rok dlhý čas, okresné úrady nemôžu zaniknúť, kým samospráve neodovzdajú právomoci. „Kto by prevzal ich povinnosti?“ (joč)
