Miloš Ruppeldt
dramaturg,
otec Danice Halákovej

Bola vaša dcéra niekedy problémovým dieťaťom a v čom?
Nechcela jesť a každá lyžička, ktorú som do nej dostal, ma stála veľké vypätie. Ďalšie problémy sa dostavili, keď prišli frajeri.
Čo na nej najviac oceňujete?
Keď niečo vyvedie, všetci odrazu hovoria, že je celá po mne, ale keď urobí niečo dobré, nikto si na túto podobnosť nespomenie. Ja áno a aj to oceňujem! (Smiech.)
V čom ste si podobní?
Vraj máme rovnaké povahy - obaja sme tvrdohlaví.
V čom úplne odlišní?
Je menej tolerantná ako ja.
Za čo ste svoju dcéru najviac chválili?
Keď mala dvanásť, zobral som ju k svojmu strýkovi na sever Anglicka, do pre ňu cudzej rodiny a musela sa s tým vyrovnať. Nemal som na ňu čas, pamätám si, ako išla prvýkrát do školy, kde bolo asi 1 800 žiakov. Nechal som ju stáť na veľkom školskom dvore a odštartoval som odtiaľ autom preč. Zrazu ostala uprostred kozmopolitnej medzinárodnej anglickej školy sama. V Británii sme boli štyri a pol roka, prišla tam s barbienami a odchádzala v značkových rifliach. Bábiky nechala na ostrovoch. Dokázala, že vie byť v cudzom svete samostatná. Ostali jej tam priatelia a vrelé vzťahy s rodinou brata mojej matky, Angličanky. Dokonale sa naučila jazyk. Dokonca sa mi istý vynikajúci slovenský angličtinár vyznal z toho, že jeho túžbou je narodiť sa ešte raz a vedieť po anglicky ako moja Danica.
Rozprávali ste jej rozprávky?
Rozprával som jej príbehy, ktoré som si sám vymýšľal. Ak som si na ďalší deň v pokračovaní poplietol postavy, opravovala ma.
Čo si myslíte, že by vám dcéra mohla vyčítať?
Nie že by mohla, ona mi naozaj všeličo vyčíta! Máme napríklad rozdielny spôsob života. Určite mi vyčíta moje takzvané bohémstvo.
Čo vyčítate vy jej?
Rovnako: spôsob života. Zvykla si na pohodlie. Pracuje síce na tom, aby si ho mohla zabezpečiť, ale myslím, že jej nároky sú omnoho vyššie ako možnosti. Očakáva priveľa.
Myslíte, že si rozumiete?
Rozumieme si v prvom rade pracovne, dopĺňame sa. Ja hľadám anglické hry, nachádzam dobré, horšie alebo vynikajúce a Danica ich prekladá. Napríklad Barmanky. Keď jej ich dávam do rúk, viem, že ich nikto iný lepšie nepreloží.
Musela vás na slovo poslúchať?
Snažil som sa o to, a pokým neprišli frajeri, celkom to fungovalo.
Aj ste s nejakým jej nápadníkom prišli do konfliktu?
Nie, na rozdiel od nej som tolerantný človek.
Pomáhate jej nejako dodnes?
Naše vzťahy sú ako Vojna a mier alebo Juh proti Severu, ale pokiaľ je to v mojich silách, snažím sa jej pomáhať všemožne.
Vidíte sa často a kedy ste sa naposledy stretli?
So svojím manželom v Limbachu húževnato prestavuje starý dom. Pracovne komunikujeme každý deň, a keďže ma urobila dedom, vždy sa opýtam ako sa má vnuk a jeho rodičia. (Smiech.)

Miloš Ruppeldt - ako uznávaný televízny dramaturg po revolúcii nastúpil do federálnych diplomatických služieb na post kultúrneho atašé v Londýne. Po návrate domov sa nakoniec našiel v práci dramaturga pre bratislavskú Novú Scénu, kde vyhľadáva a upravuje zaujímavé populárne hry svetových zábavných scén. Na budúcu sezónu pripravuje okrem iných titulov prvú divadelnú hru Rasťa Piška Händehoh! - svojrázny prierez dejinami Slovenska, od Jánošíka po súčasnosť - a bláznivú francúzsku komédiu Jeden blbec na večeru, ktorej filmové spracovanie poznáme z našich kín.

Danica Haláková
prekladateľka,
dcéra Miloša Ruppeldta

Boli ste niekedy problémové dieťa a v čom?
Nemyslím si, že by som vytŕčala spomedzi iných detí nejakou problémovosťou.
Dá sa povedať, že ste boli skôr bezproblémová, keď si vás rodičia trúfli nechať napospas neznámemu prostrediu?
Myslím, že rodičia mi vždy verili.
V čom sa vám váš otec najviac páči?
Vážim si ho ako profesionála, ovláda svoje remeslo, je sčítaný, vzdelaný, má prehľad, výborne sa orientuje najmä v anglickej dramatike a má skvelý postreh. Okrem toho vie dobre variť, čo som, bohužiaľ, po ňom nezdedila a ešte sa mi páči, že ma zoznámil s mojím manželom!
Aké vlastnosti ste zdedili po otcovi?
Strašnú tvrdohlavosť, neoblomnosť a neústupčivosť. A niekedy aj tvrdosť.
V čom ste odlišní?
Asi som v niečom zodpovednejšia ako on. Veľakrát sa mu nechce dotiahnuť do konca veci, ktoré začne, a potom ich posúva mne.
Čo ste mu najčastejšie vyčítali?
Je toho veľa! (Smiech.) Beriem ho však takého, aký je. Nemôžem mu nič vyčítať, dal mi toho veľa. A všetky prípadné výhrady i tak prekryje moja úcta k nemu.
Rozprával vám rozprávky?
Boli to skôr príhody zo života a zo školy, ktoré som mohla počúvať znovu a znovu. Neskôr som išla študovať dramaturgiu, kde nás učili, aké je dôležité vedieť zachytiť čo najviac životných skúseností, ich atmosféru a svoje asociácie, s ktorými sa dá potom narábať aj pri inscenovaní predstavení.
Ako sa vám venoval ako dieťaťu?
Keď som bola malá, ťahal ma so sebou po krčmách. Nebolo to zlé, naopak, som mu vďačná za to, že už ako dieťa som spoznala plno zaujímavých ľudí. Naši známi často spomínajú úsmevnú príhodu, ako sme opäť raz sedeli v Luxorke, kde sa môj otec stretol s režisérom Milošom Pietorom a počas živej debaty sa ma občas kontrolne pýtal, že či poviem mamičke, ako sa mi páčilo v cukrárni. No a rada spomínam na to, ako sme takmer každý víkend chodili na našu chatu v Španej doline.
Hodnotí vašu prácu?
Keď som začala študovať, čítal moje práce a kritizoval ma. Prekážalo mi, že si to nevedel odpustiť. Až teraz zisťujem, že to bolo dobré, pretože ma tým vždy vyburcoval k lepšiemu výkonu. Dnes si už moju prácu váži a dáva mi to najavo.
Pomáha vám nejako dodnes?
Má nos na dobré hry, občas mi niečo dohodí a vlastne to bol on, kto ma uviedol do divadelného sveta. Okrem toho, občas navarí a donesie nám svoje dobroty až do Limbachu.
Čím si myslíte, že by ste mu urobili najväčšiu radosť?
Myslím, že mu tú radosť robím stále, nemá dôvod byť nespokojný.
Očakáva niečo?
Asi by chcel, aby som bola trochu poslušnejšia a aby som ho nekritizovala, ale to sa nedá.
Čo robieva najradšej?
Motá sa po divadle Nová scéna, a keď ho to prestane baviť, utiahne sa do samoty.

Dramaturgička a prekladateľka Danica Haláková (24) si napriek svojmu mladému veku v divadelných kruhoch vybudovala meno, ktoré má zvuk. Na jej pracovnom stole vznikli okrem iných aj vtipné a priliehavé preklady textov hier Barmanky a Vtedy na Jamajke pre Štúdio S+L, Ešte máš mňa, miláčik pre divadlo West, Všetko sa posralo pre Novú scénu (názov hry napadol jej otcovi - dramaturgovi Milošovi Ruppeldtovi), alebo Sylvia pre Divadlo Andrea Bagara v Nitre. So svojím manželom spevákom Novej scény Róbertom Halákom vychováva pätnásťmesačného syna Adamka, čo jej neprekáža v tom, aby pre slovenských filmových fanúšikov pripravila preklad netrpezlivo očakávanej snímky Harry Potter 2.

Autor: Tina Čorná / Foto: Desana Dudášová