EÚ: Kandidáti prijali novú ponuku kladne, hoci s výhradami
BRUSEL 27. novembra (SITA) - Ako krok správnym smerom označila väčšina kandidátskych krajín najnovšiu ponuku dánskeho predsedníctva v otázke finančných podmienok ich budúceho členstva v únii, hoci takmer všetky sú aspoň s niektorými navrhovanými riešeniam
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
i alebo pridelenými kvótami stále nespokojné. "Je to krok správnym smerom, je to pozitívny posun, je to základ pre dohodu, ale nie je to ešte dohoda," také boli najčastejšie reakcie hlavných vyjednávačov. Všetci sa zhodli v tom, že nová ponuka je lepšia ako doterajšie, hoci stále neodráža všetky potreby. "Táto ponuka nás priblížila k záverečnej dohode, hoci stále to nie je to, čo sme chceli," povedal maďarský vyjednávač Endré Juhász, podľa ktorého sú v návrhu rôzne prvky kompromisu. Všetky kandidátske krajiny chcú s úniou rokovať aj naďalej a viaceré pripúšťajú, že niekoľko politických otázok bude treba riešiť na úrovni šéfov štátov a vlád na kodanskom summite. EÚ a najmä dánske predsedníctvo by však dohody chceli dosiahnuť už 10. decembra na ministerskej schôdzi. Všetky krajiny si uvedomujú, ktoré požiadavky sú pre úniu neprijateľné, o ktorých možno rokovať a v ktorých je reálna možnosť na dosiahnutie lepšej pozície. Chcú si vybojovať vyššie výrobné kvóty na poľnohospodárske produkty, viac financií na zabezpečenie schengenskej hranice a zvýšenie štartovacej úrovne priamych platieb farmárom. Kandidátske krajiny sa však chcú zamerať najmä na získanie výhodnej rozpočtovej pozície po vstupe do EÚ. V tomto smere je Slovensko spokojné, pretože jeho situácia sa po vstupe zlepší okamžite. V prvom roku by Slovensko malo v prvom roku dostať až o 175 miliónov eur viac ako do únie zaplatí, v druhom roku o 291 miliónov a v treťom roku o 354 miliónov viac. "Je to jednoznačne posun správnym smerom s jasnými položkami na zvýšenie podpory na rozvoj vidieka a uplatňovanie schengenských opatrení, ako aj z hľadiska zvýšenia kvót. Je to dobrý základ pre budúcu dohodu, no nie je to ešte dohoda," povedal po rokovaniach s EÚ hlavný vyjednávač Ján Figeľ. Slovensko, ČR a Slovinsko potešilo výrazné zvýšenie prostriedkov na podporu vidieckeho rozvoja, pretože práve na túto oblasť sa zamerali viac než Poľsko a Maďarsko, ktoré žiadali najmä zvýšenie štartovacej úrovne priamych platieb a skrátenie desaťročného prechodného obdobia na ich nárast na „európsku“ úroveň. Slovensko, ČR a Maďarsko dostali tiež možnosť obmedziť európskym občanom nákup poľnohospodárskej pôdy o ďalšie tri roky v prípade hrozby narušenia situácie na trhu, čo znamená, že až do roku 2013 sa nemusia obávať výkupu ich pôdy. Poľsko si dávnejšie vybojovalo prechodné obdobie až na dvanásť rokov. Oveľa horšie ako kandidáti reagovali na dánsky návrh členské štáty únie. Vyčítali mu prílišnú veľkorysosť a odmietavý postoj bolo vidieť najmä v prípade Nemecka, Británie a Holandska, teda čistých platcov do rozpočtu.