Podľa veľvyslankyne Nemecka na Slovensku Uty-Marie Mayerovej-Schalburgovej (na snímke s premiérom Dzurindom) je Slovensko v otázke podpory prípadného útoku na Irak v ťažkej pozícii. FOTO TASR - ŠTEFAN PUŠKÁŠ
BRATISLAVA – Slovensko spoločne s ďalšími deviatimi východoeurópskymi krajinami na summite NATO v Prahe povedalo, že v prípade akcie v Iraku bude stáť na strane Spojených štátov. Deklarácia, o ktorej ako jediný v sobotu informoval denník SME, vyvolala diskusiu.
Nehovorí sa však o orientácii slovenskej zahraničnej politiky, ale o tom, či sa Slovensko týmto dokumentom zaviazalo vyslať vojakov do Iraku. Minister Eduard Kukan musel zakaždým zopakovať, že dokument nás nezaväzuje zaútočiť na Irak.
Vyhlásenie je síce silný signál podpory Amerike, ale len politický. Včera to zopakoval aj premiér Dzurinda: „Netreba si mýliť vyhlásenie s konkrétnymi rozhodnutiami. Niektoré médiá sa tvária, že deklarácia Vilniuskej desiatky je pomaly vysielanie vojsk do Iraku, čo je totálny nezmysel.“
Poslankyňa Smeru Monika Beňová tvrdila, že Dzurinda nemal právo podpísať niečo také bez súhlasu parlamentu. „Reakcia pani Beňovej aj reakcia absolútnej väčšiny novinárov, ktorí sú z toho nervózni, sú nekvalifikované a hlúpe,“ povedal odborník na zahraničnú politiku a bývalý poslanec František Šebej. „Vyhlásenia nie sú záväzné, majú len deklaratívny charakter a hovoria len o podpore úmyslu, nie o záväzku použiť armádu.“
Hoci sa na Slovensku objavili správy, že o dokumente sa nikde nehovorí, v sobotu o ňom písal na prvej strane americký renomovaný denník International Herald Tribune. „Tým, že svoj názor vyjadrili verejne, si chceli vytvoriť dobrý imidž vo Washingtone pri ratifikačnom procese,“ napísal denník. Cituje slovenského veľvyslanca Martina Bútoru, ktorý hovorí, že vojensky môžeme prispieť veľmi málo, ale chceme ukázať, že vieme niesť zodpovednosť.
V ostatných krajinách Vilniuskej desiatky sa o deklarácii tiež píše. Nikde sa však neobjavila otázka, nakoľko dokument zaväzuje na vojenskú pomoc. „V Litve neexistuje žiadna politická opozícia voči podpore Ameriky. Keby ste sa našich ľudí spýtali, či idú radšej so Schröderom, alebo s Bushom, väčšina by odpovedala, že s Bushom,“ povedal pre SME poslanec litovského parlamentu a bývalý diplomat Egidius Vareikis.
V susednom Lotyšsku je situácia podobná. „U nás to všetci jednotne podporujú - opozícia aj koalícia. Vyslovujú vláde jednohlasnú podporu,“ povedal pre SME Pauls Raudseps, šéfredaktor najväčšieho lotyšského denníka Diena.
Bulharsko dokonca včera vyhlásilo, že v prípade vojenskej operácie v Iraku pomôže USA „v oblastiach, kde môže byť jeho pomoc užitočná“. Podobne sa vyjadruje aj Rumunsko. Slovinský publicista Aleš Debeljak SME povedal, že v jeho krajine sa o deklarácii vôbec nehovorí, aj samotnú pozvánku prijali pomerne chladne.
Silu politického signálu si uvedomujú aj veľvyslanci Nemecka a Francúzska. Práve tieto krajiny sú proti zásahu Ameriky v Iraku. „Deklarácia je veľmi proamerická. Európa a zvlášť Nemecko má na túto vec možno iný názor. Boli by sme veľmi radi, keby existovala v tejto otázke spoločná európska pozícia, ku ktorej by sa potom Slovensko mohlo pripojiť,“ povedala agentúre SITA nemecká veľvyslankyňa Uta-Maria Mayerová-Schalburgová.
Podľa jej francúzskeho kolegu Georgesa Vaugiera ide v prípade vyhlásenia krajín V 10 o „stanovisko desiatich nezávislých krajín, z ktorého nevyplývajú žiadne záväzky“.