m odcudzení.“
Legendárny britský premiér hovoril o jednom a tom istom národe: o Američanoch. Jeho slová platia dodnes. Na vlastnej koži ich v poslednom čase pociťuje nemecký kancelár Gerhard Schröder. Domnieval sa, že ľahkovážne protiamerické vyhlásenia v predvolebnom boji sa zarchivujú v priečinku s nadpisom „predvolebné bonmoty“ a šmahom ruky sa prejde k normálnemu chodu.
Onálepkovanie politiky amerického prezidenta ako „dobrodružstva“, prirovnanie Georgea W. Busha k Adolfovi Hitlerovi, kategorické odmietnutie akejkoľvej nemeckej účasti na zásahu proti Iraku, všetko toto bez výnimky prispelo k tomu, že nemecko-americké vzťahy boli istý čas „otrávené“, ako sa bez servítky pred ústami vyjadrila bezpečnostná poradkyňa amerického prezidenta Condoleeza Riceová.
Dôvera je vzácny statok. Gerhard Schröder bude ešte dlhý čas zliepať zahranično-politické črepy. Ohľadom Iraku bude podľa všetkého musieť, ako nedávno podčiarkol komentátor denníka Süddeutsche Zeitung, porušiť buď slovo dané nemeckým občanom, alebo spojencom v aliancii. Buď sa Nemecko nezúčastní nijakým spôsobom na akcii v Iraku - a poruší záväzky z pražského summitu a zmluvu NATO, alebo sa na zásahu zúčastní, aj keď iba nepriamo - a tým poruší predvolebné čestné slovo voličom. Schröder bude musieť klamať: otázkou zostáva len komu.
To, že sa kancelár dostal do takejto trápnej situácie, je do veľkej miery výsledkom jednoduchej skutočnosti: Nemecko nemá presne definované národné záujmy.
Najlepším príkladom opaku je Francúzsko. Paríž prísne sleduje za „normálnych“ okolností vlastnú zahranično-politickú líniu. Výsledkom sú tvrdé potýčky s USA, ktoré však nikdy nepresiahnu rámec kritického partnerstva. Ale keď ide do tuhého Jacques Chirac dokáže zvážiť svoje schopnosti a akceptovať dominanciu USA, najmä na vojenskom poli.
Nemci sa dlhé roky z pochopiteľných dôvodov skrývali za široký americký bezpečnostný dáždnik; a ani vedľa neho nechceli (a do veľkej miery nemohli) priveľmi prejavovať svoje národné záujmy. Dnes im chýba politická zručnosť, diplomatická šikovnosť, zahranično-politická pružnosť pri zachovaní pevných morálnych pilierov.
Národné záujmy musia nemeckí politici najskôr určiť a potom ich proklamovať bez akéhokoľvek ostychu. Aby ich občania poznali. A aby politici na celom svete konečne vedeli, podľa čoho sa v kritických situáciách orientujú nemeckí predstavitelia bez ohľadu na stranícku príslušnosť.
Autor: JÁN ŠALGOVIČ(Autor je publicistom, žije v Mníchove)
