Keď človek číta text, alebo obrazovú predlohu tlačoviny, vníma zmysel vytlačeného slova a reprodukovanú kvalitu obrázkov. Vtedy nemusí myslieť zvyčajne na výrobcov papiera, na vydavateľov, na pracovníkov, ktorí robia grafickú úpravu pomocou počítačovej techniky, na tlačiarov. No všetci tu menovaní, a mnohí ďalší, musia myslieť na čitateľa, ktorý bude ich spoločné dielo hodnotiť a posudzovať. Papier sa stal neodmysliteľnou súčasťou nášho života. Bez jeho existencie by sme sa aj dnes ťažko zaobišli. Žijeme na začiatku tretieho tisícročí a musíme sa vžiť do jeho zákonitostí v súvislosti s neustálym vývojom informačných technológií a stále vyvíjajúcej sa digitálnej ére.
Túžba zaznamenávať myšlienky viedla ľudí aby hľadali na to potrebný a vhodný materiál. Kresby, neskôr obrazové písmo na stenách jaskýň sú z obdobia cca 4000 rokov p.n.l. Babylončania a Indovia napríklad vyškrabávali klinové písmo do mäkkej hliny, ktorá sa sušila a vypaľovala, a tak dosiahla trvanlivosti tabuliek. Klinové písmo sa rozšírilo v 2. storočí pred naším letopočtom z Mezopotánie. V Oriente zase ryli písmo do dreva, Číňania na bambusové tabuľky. Znaky a písmo sa vyrývali do kameňa, neskôr do medi, bronzu či olova. V snahe získať väčšiu plochu sa písalo na listy stromov, vhodná bola aj kôra stromov, napr. z brezy. Papyrus sa začal používať v Egypte v treťom tisícročí p.n.l. Prúžky rastliny papyrusu sa kládli vedľa seba i naprieč a roztĺkli sa. Šťava trstinovitej rastliny po vysušení zlepila plochu vhodnú na písanie. Už vtedy vzniklo prvé obrázkové pásmo, neskôr v roku 2500 p.n.l. hieroglifické písmo. Oveľa neskôr, okolo roku 280 p.n.l. ľudia začali písať na tzv. pergamen (pomenovanie od mesta Pergamon), čo bola vypracovaná koža domácich zvierat. V strednej Európe sa pergamen začal vyrábať od 14. storočia a jeho výroba pretrvávala až do 17. storočia. Pravda, vtedy už poznali ľudia i papier. Cesta papiera začala jeho vynálezom v Číne v roku 105 n.l., keď dvorný úradník Cchaj Lun vyrobil splstený papier z handier, ktoré najprv porezal na malé kúsky a kameňom roztĺkol za prítomnosti vody v kadi na papierovú kašu. Tú potom naberal na formu z bambusovej rohože. Po odtečení vody sa dal mokrý list papiera ľahko lisovať a vysušil sa. Do pa-pieroviny sa neskôr pridával glej, pričom papier po vysušení nerozpíjal tuše pripravované zo sadzí. Dlhá púť papiera z Číny, kde bol vynález utajovaný, postúpila časom cez Japonsko, kde poznali papier okolo roku 610 n.l., cez Samarkandu (751 n.l.) a arabské krajiny (900 n.l.), na sever Afriky až do Maroka. Odtiaľ sa spôsob výroby papiera preniesol na európsky kontinent. Prvá zmienka o európskej papierni je z mesta Fabriano v Talianku a pochádza z roku 1268. Z Talianska sa výroba papiera preniesla do Francúzska. V roku 1370 bola papiereň už aj v českom Chebe. Na Slovensku bola prvá ručná papiereň v Levoči v roku 1530, v USA až v roku 1690.
Sprievodné vynálezy
Azda najvýznamnejší vynález 2. tisícročia bolo vynájdenie kníh-tlače okolo roku 1450 Nemcom Johannesom Gutenbergom. Po prvý raz použil k tlači odlievané kovové písmená, ktoré sa potom sádzali do riadkov a po nafarbení odtláčali na papier v tlačiarenskom lise. Rozvoj typografie si vyžadoval stále viac papiera, ktorý bol čoraz vzácnejší. A aj keď vznikali nové a nové ručné papierne, no papiera nebolo dosť. Strojná výroba papiera vznikla vďaka vynálezu Francúza Nicolas-Luis Roberta z roku 1799. Bol na svete prvý papierenský stroj s nekonečným sitom, ktorý z kade nepretržite čerpal papierovinu a tá sa na site odvodňovala. List papiera sa lisoval medzi plstencami a nakoniec sa sušil. Papierenský stoj už v roku 1920 mal ako súčasť sušiaci medený valec vyhrievaný parou. Je to prakticky technológia, ktorá sa s mnohými vylepšeniami v podstate používa i v súčasnosti. Vynález papiera a následne vynález kníhtlače, rozbehli preteky smerom ku zdokonaľovaniu tlače. Aj ďalšie vynálezy uvedené do života, ktoré i keď s papierom a tlačou priamo nesúvisia, podporili ďalší rozvoj tlače.
Papier ako nosič tlačovej farby, atramentu či tonera je materiál, ktorý sa po celú dobu vývoja tlače prispôsobuje jej potrebám. A tak dnes môžeme vytvárať, pozmeňovať a prenášať údaje a obrazovú predlohu:
* na film (systém Computer-to-Film),
* na tlačovú dosku (systém Computer to-Plate),
* priamo prenášať tlačový valec v tlačovom stroji (systém Computer-to-Print), alebo priamo prenášať na papier v prípade digitálnej tlače (systém Computer-to-Paper).
K čiernobielemu, resp. farebnému fotokopírovaniu, k laserovej, resp. k ink-jet tlači dnes mnohí výrobcovia najkvalitnejších bezdrevných bielych papierov vyrábajú papiere vhodné na viacúčelové použitie. Jednotlivé druhy papierov sa líšia hlavne belosťou, hladkosťou povrchu, nepriehľadnosťou, ťažnosťou, voluménom, povrchovou pevnosťou i rozmerovou stálosťou atď.. Výber je ťažký. Ak však konečný užívateľ pozná meno výrobcu papiera, resp. jeho obchodné značky, spravidla sa rozhodne správne. Na urýchlené a jednoznačné rozlíšenie viacerých výrobkov v danom rade papierov slúžia zavedené tzv. „brand names“, čo sú v podstate značky výrobkov určitého výrobcu. Zákazník tak kupuje značku, ktorá ho informuje o výrobcovi, stabilnej kvalite papiera a poskytovanom servise.
Ing. JURAJ KUBÁŇ, vedúci marketingu SCP, a.s. Ružomberok
