Wisława Szymborska. FOTO – GAZETA WYBORCZA
eliek.
Drobné veršíky
Wisława Szymborska vydala po získaní Nobelovej ceny v roku 1996 prvú básnickú zbierku. Prestávka bola dlhá, hádam na jej dĺžku mala vplyv aj tréma po slávnej pocte, celé jej básnické dielo zahrnuté do zbierok je však útle.
Drobné rýmované veršíky a aj mnohé koláže tvorí autorka predovšetkým pre radosť priateľov a málokedy ich zverejní. Posledná zbierka Chvíľa (Chwila. Znak, Krakov 2002) tak prináša iba dvadsaťtri básní. Dodajme: toto je iba konštatovanie, že Wisława Szymborska sa drží svojich otázok, tém aj zdržanlivého tónu. Szymborskej poézia je poéziou možností, naplnených, nenaplnených či naplnených prekvapivo a paradoxne, chvíľ medzi, chvíľ pred: medzi osudovými udalosťami, pred životným zlomom. Hádam práve zdržanlivosť a aforistické schopnosti jej zabezpečujú stálu čitateľskú obec aj pomerne ľahkú prekladateľnosť do kultúrneho kontextu iných národov.
Wisława Szymborska nemá v Poľsku iba ctiteľov. Tiež sa tam veľmi dobre darí kritike, ktorú jeden z poľských literárnych vedcov označil za lustračnú. Národniarsky Nasz Dziennik komentoval tohtoročnú maturitnú tému takto: „Ľudia, čo si pamätajú časy stalinizmu, tvrdia, že na takúto antipoľskú manipuláciu by si ani vtedy nikto netrúfol. Medzi štyrmi témami sú tri venované konkrétnym postavám. Patrí k nim Adam Mickiewicz, Wisława Szymborska, Julian Tuwim. Táto voľba nie je náhodná. Veď dvaja poslední menovaní sa v časoch stalinizmu veľmi zaslúžili o legitimizáciu impéria zla, keď písali básne na počesť strany, komunizmu, Lenina a Stalina.“ Gazeta Wyborcza, denník s najvyšším nákladom, ktorého šéfredaktorom je Adam Michnik, venoval zbierke Wisławy Szymborskej veľkú časť titulnej strany, vytlačil na nej dokonca jednu z básní.
Literárny kabaret
Literárnu cenu Nike udeľuje Gazeta Wyborcza od roku 1997. S veľkou slávou. Aj tento rok prenášala odovzdávanie v priamom prenose Poľská televízia a v publiku nechýbali prezident a predseda vlády. Porota vážených literárnych vedcov rozhoduje, komu pripadne soška a šek. Suma, ktorá sa každý rok zvyšuje o desaťtisíc, tento rok dosiahla už stotisíc zlotých. A tento rok ju po piatich mužoch získala žena, prozaička, scenáristka a publicistka Joanna Olczaková-Ronikierová, príslušníčka krakovskej meštiacko-aristokratickej rodiny, spoluzakladateľka literárneho kabaretu Piwnica pod Baranami.
Ronikierová patrí skôr k svetu divadla, ale upozornila na seba už niekoľkokrát aj ako vzdelaná popularizátorka dejinných úsekov, ktoré sú jej blízke. Vo výpravnej a krásnej knihe opísala dejiny legendárneho – a tiež svojho – kabaretu, ktorý od päťdesiatych rokov až doteraz sídli v pivnici U Baranov.
Vyznamenaná kniha V záhrade pamäti (W ogrodzie pamięci. Znak, Krakov 2001) je pokusom o rekonštrukciu dejín autorkinho rodu – rodu Gustava Horwitza, syna viedenského hlavného rabína, a Julie Kleinmannovej, dcéry varšavského kupca, v dvadsiatom storočí. Rekonštrukcia sa asi podarila, lebo autorka vraj doteraz u blízkych aj vzdialenejších členov rodiny na závažnejšie faktografické pripomienky nenarazila.
Autor: VÁCLAV BURIAN(Autor je prekladateľ a novinár, spolupracovník iliteratura.cz)
