Keď som zostavovala túto anketu, priam presne som tušila jednotlivé odpovede na položené otázky. Klienti budú presviedčať, že za účasť v tendroch sa platiť nemá (česť výnimkám), agentúry budú racionálne argumentovať, že sa prácu sa platiť má. Aj keď sa asi nič touto anketou nezmení, aspoň o tom napíšeme, aby ľudia čo ovplyvňujú peniaze na reklamu vo firmách vedeli, že to platenie, či neplatenie nie je štandardný stav.

1. Má sa platiť reklamným agentúram za účasť v tendroch? Mali by ste Vy ako klient znášať, či aspoň zohľadňovať náklady agentúry, ktoré má agentúra pri príprave na Vami vyhlásený konkurz?

2. Je situácia v „čistote“ konkurzov na reklamu na Slovensku v poriadku? Keď nie, ako by sa to dalo vyriešiť? Ako konkurzy vyhlasuje Vaša firma?

Jana Novotná, marketing manager, Česká poisťovňa - Slovensko

1. Nebránila by som sa tomuto v prípade, že by som si ako klient mohla byť istá kvalitou predložených návrhov a existovali by presné pravidlá oceňovania predložených kreatívnych riešení, aby nedochádzalo k zneužívaniu pri účasti na tendroch.

2. Česká poisťovňa - Slovensko konkurz v uplynulom období nevyhlasovala. Využíva v súčasnej dobe služieb pobočky sieťovej agentúry materskej spoločnosti.

Anton Bodis, riaditeľ pre vonkajšie vzťahy, Coca Cola Slovensko

1. Za účasť v tendroch by sa agentúram platiť nemalo. Agentúra do tendra vstupuje na základe vlastného zváženia situácie. Mala by vopred poznať pravidlá tendra, medzi ktoré patrí aj to, že náklady naň znáša agentúra. Ak sa pre účasť rozhodne, berie na seba i riziko, že neuspeje. Víťazná agentúra zhodnotí svoje náklady niekoľkonásobne. Určite môžu nastať aj špecifické prípady, v ktorých sa klient rozhodne agentúram náklady aspoň čiastočne pokryť, ale to sú skôr výnimky. Mám na mysli serióznych klientov a seriózne agentúry, samozrejme.

2. Keďže spoločnosť Coca-Cola má predovšetkým globálne reklamné agentúry, s „čistotou“ konkurzov na Slovensku skúsenosti nemáme. Agentúry, ktoré pre nás pracujú síce získali klienta bez konkurzu, ale nároky, ktoré na ne Coca-Cola kladie im ten konkurz určite vynahradia.

Juraj Droba, riaditeľ pre vonkajšie vzťahy, EuroTel Bratislava, a. s.

1. EuroTel agentúram za účasť v tendroch neplatí. Sme toho názoru, že bežné náklady na prípravu tendrovej ponuky spadajú do položky akvizičných nákladov agentúry a je na nej kontrolovať ich rozsah. Vieme si predstaviť špecifickú situáciu, pri ktorej by súčasťou zadania mohla byť aj nadštandardná požiadavka, ktorá na seba viaže náklady presahujúce bežný rámec - v takom prípade by sme zvažovali prisúdenie tzv. „skicovného“ účastníkom výberového konania.

2. Neprináleží nám komentovať transparentnosť reklamných tendrov u iných subjektov na Slovensku. V EuroTeli sa ju snažíme zabezpečiť presnými pravidlami celého výberového procesu, exaktným stanovením kritérií, ich merateľnosťou a zložením výberovej komisie. Domnievame sa, že transparentnosť tendrov prispieva k posilňovaniu zdravého trhového prostredia.

Eva Babitzová, riaditeľka, Expres Media, s.r.o.

1. Podľa mňa to záleží od toho, aké zadanie v tendri je. Ak zadávateľ požiada agentúry, aby odprezentovali svoje doterajšie práce, nevidím dôvod. Ak má agentúra pripravovať konkrétne stratégie a návrhy, potom považujem za slušný prístup zadávateľa, ak pokryje náklady agentúry. Aj keď si samozrejme uvedomujem, že to nie je v našich končinách bežný štandard.

2. Ťažko sa môžem vyjadrovať k čistote konkurzov na Slovensku, keďže nie som ich priamym účastníkom ani na strane agentúr, ani na strane klientov. Rádio Expres spolupracuje počas celej svojej trojročnej existencie s jednou agentúrou. Myslím si však, že sa nedá očakávať, že by sa miera štandardnosti (alebo z druhej strany korupcie, lebo asi tam smeruje otázka) v jednej branži nejako významne líšila od celkového stavu slovenskej spoločnosti a od toho, kde má ona práve nastavené isté „morálne štandardy“. Naša firma si agentúru vybrala na základe jej dovtedajších prác a kampaní, a vzhľadom na to, že sme počas dvoch rokov komunikácie s ich výkonom spokojní, nemáme dôvod ju v pravidelných intervaloch znervózňovať vyhlasovaním tendrov.

Ing. Emil MITRO, riaditeľ odboru marketingu, ERGO poisťovňa, a.s.

1. Platiť netreba. Naša poisťovňa sa tiež zúčastňuje rôznych tendrov na poistenie, kde je často vynaložené veľké úsilie, pričom mnohokrát je to len formálna záležitosť. Samozrejme reklamné agentúry vynakladajú väčšie prostriedky na spracovanie prezentácií. Je aj na prístupe vyhlasovateľa tendra, keďže sme toho názoru, že je problematické posúdiť prezentáciu 10 agentúr, oproti napr. piatim, ako to robíme v Ergo poisťovni. Taktiež agentúra má právo odmietnuť účasť v tendri. Zaviedli sme pravidlo, ak nadobudneme presvedčenie, že daná prezentácia bola na veľmi vysokej úrovni a predčila ju iná, hradíme časť nákladov s prípravou prezentácie danej agentúry.

2. Máme indície, že to nie je v poriadku. Najjednoduchší recept je privatizácia. V privátnych firmách väčšinou platia určité pravidlá a zásady. Ak to nefunguje, potom už pomôže len verejná publicita a v tej máme na Slovensku veľké rezervy. V Ergo poisťovni je temer všetko riešené obstaraním prostredníctvom výberu z približne 5 ponúk.

Peter Tóth, Media Relations Manager, Orange Slovensko, a.s.

1. Všeobecne je to veľmi ťažké povedať, závisí to od toho, čo všetko od reklamnej, či komunikačnej agentúry očakávate nielen v tendri, ale aj v budúcej spolupráci a ako komplexne a náročné je potom konkrétne zadanie do tendra. V našom prípade tendre trvajú dlhšie ako mesiac, pretože od agentúr v tendri požadujeme množstvo práce a vypracovaných podrobných zadaní, čí už kreatívnych alebo strategických. Takisto požadujeme, aby nám zadania vypracovával tím, ktorý sa na našej prípadnej budúcej spolupráci bude podieľať. S ohľadom na to, že sme najväčší zadávateľ reklamy na Slovensku, sú to väčšinou kľúčoví ľudia v agentúre a tak považujeme za čestné a prirodzené, že tento čas a nasadenie agentúram z časti platiť budeme. Ako som už povedal, z časti zohľadňujeme prácu a nasadenie ľudí v agentúre. Myslím si však, že nikto nevie tuto čiastku presne vyčísliť a povedať, koľko tender agentúry v skutočnosti stojí, pretože každá agentúra má svoj štýl práce, vie koľko chce investovať do tendra po produkčnej, kreatívnej a prezentačnej stránke a má teda aj rôzne náklady.

2. Je dôležité mať vnútorné mechanizmy v spoločnosti nastavené tak, že výsledky nie sú spochybniteľné a manipulovateľné. A to my mame. Spoločnosť Orange Slovensko má vypracované presné a jednoznačné pracovné postupy a procedúry, ktoré sa týkajú aj obstarávacích procesov, a teda aj tendrov na dodávateľov. Táto skutočnosť je pre nás o to dôležitejšia, že sme držiteľom certifikátu pre systém riadenia kvality ISO9001. Spôsob vyhlasovania tendrov sa preto riadi internými predpismi, ktorých dodržiavanie zabezpečujú pravidelné audity.

Ing. Ján Kirnág, MBA, riaditeľ odboru Marketing, analýza trhov a komunikácia PKB, a.s., Žilina

1. V súčasnosti nie som presvedčený o nevyhnutnosti platiť reklamným agentúram za účasť v tendroch. V prípade, že súčasťou požiadaviek konkurzu sú špeciálne návrhy pre zadávateľa, je možné dopredu určiť výšku náhrady a podmienky, po splnení ktorých bude náhrada vyplatená. Je v právomoci samotného klienta rozhodnúť sa, či bude znášať, resp. do akej miery bude zohľadňovať náklady agentúr pri príprave na ním vyhlásený konkurz. A je takisto na agentúrach samotných, zvážiť, či je pre ne účasť v konkurze dostatočne zaujímavá aj bez zohľadnenia nákladov.

2. Nemám dostatočné množstvo informácií, aby som sa cítil oprávnený posudzovať „čistotu“ konkurzov na reklamu na Slovensku. Podľa môjho názoru sú slovenské konkurzy na reklamu „čisté“ do takej miery, ako je to v záujme vyhlasovateľa a účastníkov konkurzu. PKB všetky konkurzy na reklamu realizovala v súlade s vnútrobunkovými predpismi, platnou legislatívou, etickými princípmi a odporučeniami EACA (The European Association of Communication Agencies).

Rudolf Gálik, riaditeľ Odboru stratégie a vzťahov k verejnosti, UniBanka

1. Otázka platenia reklamným agentúram za účasť na konkurzoch je stará, ako konkurzy samé. Myslím si, že súčasnú situáciu na reklamnom trhu môžeme charakterizovať nasledovnými skutočnosťami: konkurencia na slovenskom trhu reklamy je ostrá, finančná sila reklamných agentúr, predovšetkým z prvej desiatky, je značná, v boji o budúceho klienta musia niečo obetovať, čo ich stimuluje k serióznej účasti na výberovom konaní. Všetky tieto skutočnosti ma vedú k záveru, že reklamným agentúram nie je potrebné za ich účasť vo výberových konaniach platiť.

2. Nemôžem odpovedať všeobecne, za odvetvie, resp. za krajinu ako celok, nakoľko nepoznám ani konkurzy na reklamu, t. j. konkurzy na reklamné riešenie len jednej aktivity, aj keď z počutia viem, že ich niektoré spoločnosti vyhlasujú. Čo sa týka UniBanky, vyhlasujeme výberové konania v určitých etapách, ako dôsledok potreby hľadania nových, predovšetkým kreatívnych riešení. Každá veľká zmena v banke môže byť, a spravidla aj je, požiadavkou na tieto nové riešenia. Výberové konania organizujeme podľa týchto princípov:

- pozývame len vybrané agentúry na základe poznania ich uskutočnených výstupov pre konkrétne spoločnosti,

- konanie je zvyčajne dvojkolové, kde v prvom kole požadujeme prezentovanie toho, ako agentúra poníma bankové odvetvie a „pozíciu“ banky v ňom, prípadne zmenu tejto pozície, jej hodnoty, klientov, produkty a bu-dúce ciele,

- v druhom kole, do ktorého vyberieme zväčša len malý počet, 2-3 agentúry, požadujeme predovšetkým náčrt kreatívneho vyjadrenia ponímania banky v zadanej kampani, samotnú prezentáciu riešení a model vzájomných finančných vzťahov.

ODPOVEDE AGENTÚR

Máte dostávať isté finančné prostriedky, ktoré by zohľadňovali vaše náklady pri účasti v tendroch?

Marek Pajtas, Client Service Director, Lowe GGK

Agentúram by sa malo za účasť v tendri platiť.

František Toman, Managing director, Istropolitana D‘Arcy

Do tendra agentúra prináša produkt, ktorý je z pohľadu agentúry vyrobený. To znamená, že agentúra na ňom odvedie všetku prácu, tak ako u inej platenej zákazky. Tento produkt chýba len zrealizovať, čo je vec väčšinou už ďalších dodávateľov (tlačiarov, produkčných spoločností, reproštúdií, …) a nie agentúry. Agentúru stojí účasť vo väčšom tendri v priemere okolo 250 tisíc Sk. Zdá sa mi preto čudné, že zatiaľ väčšina zadávateľov (česť svetlým výnimkám) v prípade tendra ani symbolicky neodmeňuje agentúry za produkt, ktorý si dá vyrobiť. Keď to trochu pritiahnem za uši, je to presne tak, ako by ste si dali ušiť šaty u piatich krajčírov a potom štyrom, alebo dokonca piatim, (čo tiež nie je na Slovensku žiadna výnimka) povedali, že im pekne ďakujete, ale rozhodli ste sa pre iného krajčíra alebo, že šaty vlastne nepotrebujete.

Milan Hladký, kreatívny riaditeľ, JVCS:

Myslím, že v kultúrnom svete sa už nediskutuje o tom, či sa má za prácu platiť.

Andrea Kyškynová, riaditeľka, Soria&Grey

Mnohí zadávatelia nepoznajú prácu reklamnej agentúry ako takú a neuvedomujú si aké má v súčasnosti agentúra výdaje na prípravu tendrových materiálov. Na prezentácii vidia totiž len „zopár“ obrázkov a stratégiu „na pár“ stranách a neuvedomia si dostatočne aké množstvo práce, času, energie a výdajov je s prezentáciou spojených. Dnes už prezentácia vo výberovom konaní zďaleka neznamená len náklady na „spotrebu materiálu“. Zadania klientov a ich komunikačné potreby sú v súčasnosti veľmi špecifické a častokrát ide o zadávateľa, ktorý pôsobí na silne konkurenčnom trhu. Ak chce reklamná agentúra odviesť profesionálnu prácu, investuje nemalé prostriedky do výskumu trhu, angažuje do tímu špecialistov a externých odborných konzultantov pre to ktoré odvetvie, posiľňuje svoj kreatívny tím aj o tzv. free-lance kreatívcov, atď.. Jednoducho zapája do boja o nového klienta všetky dostupné zdroje. Spravidla platí, že čím je dôležitejší tender, významnejší zadávateľ a špecifickejší segment trhu, tým sú výdaje agentúry na výberové konanie vyššie. Ak sa zadávateľ rozhodne pozvať do tendru fullservisovú agentúru, s preukázateľnou odbornosťou a dlhoročnými praktickými skúsenosťami na trhu, považujem skicovné za prirodzenú vec, za prejav slušnosti a profesionálnej úcty k obchodnému partnerovi. Reklama, resp. marketingová komunikácia je v súčasnosti vysoko odborná záležitosť, ak by klient agentúru nepotreboval, asi by ju neoslovoval. Paralelu vidím v činnosti konzultačných spoločností či právnických kancelárií. Je prirodzené, že keď požadujeme od týchto dodávateľov ich odborné služby, platíme za ne. Reklamná agentúra v tendri nepriamo odovzdáva klientovi svoje know-how, autorské idey, strategické odporúčania nielen pre reklamu, ale pre marketing značky ako taký. A to je veľmi cenný materiál! Takže moja odpoveď na otázku znie ÁNO.

Ing. Vladimír Valkovič, Client Service Director, Progress Promotion

Pred pár rokmi boli na pôde KRASu prijaté zásady etického správania a jedným z článkov bola podmienka pri účasti členskej agentúry v tendri poskytnutie primeranej úhrady nákladov spojených s prezentáciou. Systém dodržiavania tejto zásady sa neuplatnil a agentúram sa tento zámer, ktorý mal znamenať skvalitnenie prezentácií, nepodarilo u klientov presadiť. Tento neštandard väčšina zadávateľov zneužíva a pozve do tendra nezmyselný počet agentúr. Každá solídne spracovaná komplexná prezentácia stojí niekoľko desiatok tisíc. Stretol som sa však i s výnimkou, kedy zadávateľ stanovil v tendri odmenu i nevíťaznému subjektu. (bž)

Autor: Barbora Žiačiková