Po roku 1989 začal na slovenskom časopiseckom trhu zaujímavý pohyb, ktorému dominovali dva celkom protichodné prúdy. V tom prvom sa - v rovine textu - bez škrupulí začínali presadzovať menej náročné, obsahovo mnohokrát až plytké články. V tom druhom - v rovine obrazovej - sa objavujú prvé pokusy o vizuálne atraktívne mesačníky. Tu popri domácich mutáciách zahraničných lifestyleových magazínov vznikajú aj slovenské časopisy tohto druhu a možno konštatovať, že nie celkom bez úspechu. Napríklad v polovici deväťdesiatych rokoch časopis Kankán, tvorený slovenskými autormi, ukázal s prehľadom chrbát aj Playboyu, ktorému vo vzájomnom súboji nepomohla ani jeho celosvetovo veľmi silná značka či prestíž.

Slovenské médiá tak pôsobením spomenutých prúdov bolo možné začiatkom tretieho tisícročia nájsť v troch rôznych skupinách, z ktorých najväčšie zastúpenie mala skupina strednoprúdových, masových titulov. V takzvanom top segmente však stále bolo relatívne dosť miesta, čo využil pri svojom vzniku časopis Miau (a neskôr i Goldman), ktorému sa pri jeho štarte nedávali príliš veľké šance. Prevládal totiž názor, že pre Miau, ako ďalší ženský titul na slovenskom trhu, už niet miesta. Miau sa však od ostatných titulov odlišoval v jednom veľmi podstatnom parametri - presadzoval exkluzivitu, a to nielen verbálne. Tu treba podotknúť, že hoci mnoho titulov sa už vtedy rado označovalo nálepkou „exkluzívny“, resp. „lifestyleový“ išlo buď len o platonickú túžbu, alebo o šikovný obchodný ťah vydavateľov, ktorí takto otvárali dvere pre inzerciu klientov v tomto segmente… Celkom však zabúdali na skutočnosť, že exkluzivitu neprináša len samotné prihlásenie sa k tomuto prívlastku, či použitie lepšie vyzerajúceho papiera.

Základ originálne autorské texty

Úspešnosť časopisu Miau nie je len v použití najdrahšieho papiera spomedzi ostatných titulov, ale najmä v napĺňaní ostatných parametrov, ktoré onú exkluzivitu spoluvytvárajú: originálne texty s vlastným uhlom pohľadu autorov, veľkorysý priestor pre jednotlivé články, kultivovaná práca s jazykom i samotným štýlom textu, jedinečné fotografie svetových fotobánk a originálna grafika s dôrazom na obrazové stvárnenie a celkový dizajn časopisu, špičková úroveň reprografie a tlače. To všetko skomponované do celku, ktorý harmonizuje od úvodnej strany až po poslednú. Mimochodom, práve kompozícia býva častou slabinou mnohých médií a nielen domácich. V správnom striedaní rubrík, ich tempa, rozsahu, v správnej pevnej štruktúre, ktorá je však zároveň veľmi flexibilná - v tom všetkom spočíva čaro úspechu či neúspechu magazínu. Lebo v dobre navrhnutom časopise sa čitateľ vždy cíti príjemne, hoci on sám si neuvedomuje, že je to spôsobené práve kompozíciou. Čitateľa taktiež nesmie vyrušovať napríklad zvolený typ písma pre rôzne druhy textov. Nejedna redakcia zvykne robiť chybu, že využíva príliš mnoho typov písma, iní zasa vôbec nevyužívajú možnosti, ktoré ponúka široká variabilita písmen. Alebo - použitie verzálov - i to je umenie, kedy ho v názvoch článkov uprednostniť a kedy zavrhnúť… Pri tvorbe lifestyleového časopisu s prívlastkom exkluzívny musí redakcia myslieť na každý detail. V tom sa odlišuje od časopisov strednoprúdových, kde sa cieli na menej vnímavých čitateľov.

Á propos, čitateľ

Nikdy by som si nedovolil (aspoň nie v našom segmente) podceňovať jeho úroveň a snažíme sa, aby nikdy nemal dôvod vyčítať autorovi, že mu jeho článok nepriniesol žiaden nový rozmer. V tomto má Miau výhodu pred ostatnými, že si uvedomuje povinnosť spracovať každú tému iným spôsobom. Totiž, ako klasik hovorí - všetko už bolo povedané - a práve v zmysle tejto myšlienky: najdôležitejší je pre nás iný uhol pohľadu. Túto „inakosť“ garantuje jednak tím našich interných redaktorov a externých prispievateľov, jednak výber najlepších fotografií, jednak originálny layout. Pokiaľ sa časopisu podarí okolo seba sústrediť správny okruh ľudí, ktorí rozumejú svojej práci, má spolovice vyhraté. Som totiž toho názoru, že napríklad redaktor má nadanie len pre určitý typ článkov a určitý typ redakčnej práce. Aj ja dokážem produkovať len istý typ materiálov, ktoré sa hodia práve ku nám, no inde by mi ich zamietli (a tak hoci sa v časopisoch Miau a Goldman cítim doma, v iných médiách by som veľkú dieru do sveta urobiť nemusel). Mnohé problémy v neprosperujúcich časopisoch vznikajú práve kvôli nesprávnej „vzorke“ redaktorov, ktorým nesedí typ ich práce a ono sa to napokon vždy prejaví v nesúlade medzi ich ambíciami a očakávaním zasahovanej vzorky čitateľov. V tejto súvislosti sa mi žiada zdôrazniť, že autori časopisov Miau a Goldman dokážu garantovať vysokú úroveň textov (a tým aj spokojnosť čitateľov) napríklad aj preto, že mnohí z nich sa zaoberajú či zaoberali literatúrou a v ich textoch je to cítiť. Ak by sme trebárs pokusne urobili štýlotvorný či sémantický rozbor našich článkov a článkov iných časopisov, zistili by sme mnoho podstatných rozdielov. Ale to už znie príliš teoreticky a pri tvorení jednotlivých vydaní veľa času na teóriu neostáva. Pri výbere a posudzovaní sa riadime jednoducho správnym inštinktom, ktorý sa nám podarilo vytrénovať si za dlhé roky spolupráce v spoločnom redakčnom tíme. Prirovnal by som to k hudobnému sluchu: buď ho máte a vnímate aj najmenšiu disharmóniu, alebo ho nemáte a disharmonické prvky vám súladia v krásnej symfónii, napriek tomu, že ono spojenie tónov znie príšerne, no vy to jednoducho nepočujete.

Základ každého úspechu je optimálne spojenie ľudí, ktorí sa rozumejú svojej práci a robia ju so srdcom. Bez naplnenia tohto predpokladu by ocenenie „Zlatá pečať“ za najlepší časopis roka nedostalo ani Miau (1999), ani Goldman (2002). A na záver vari posledná poznámka: k vytvoreniu exkluzívneho magazínu tiež nevyhnutne potrebujete vytvoriť dôveru a rozbehnúť spoľahlivú vzájomne výhodnú spoluprácu s obchodnými partnermi - či na strane dodávateľov, či na strane zadávateľov reklamy. Bez toho by to skutočne nešlo.

Autor: MILAN BRČÁKautor je vydavateľ life style magazínov Miau, Goldman, ocenených Zlatou pečaťou za najlepší časopis roka