Malú disketu s veľkým reformným programom drží v rukách juhoslovanský vicepremiér Miroljub Labus.
FOTO - REUTERS
vydania bývalého juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča Medzinárodnému trestnému tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY). Európska komisia sa zaviazala uvoľniť zatiaľ 530 miliónov eur, teda asi 445 miliónov dolárov, pričom vysoké sumy sľubujú aj samotné členské štáty únie. Svetová banka ponúkla 150 miliónov dolárov v daroch i výhodných úveroch. Spojené štáty prišli podľa juhoslovanského vicepremiéra Miroljuba Labusa so sumou 181,6 milióna dolárov. Ďalším významným darcom je Japonsko s 50 miliónmi dolárov. „Sľúbili sme jasný koniec minulosti. Teraz sme na tejto ceste,“ povedal Labus zástupcom šiestich desiatok štátov a medzinárodných organizácií a vyzval ich, aby rozhodne podporili proces reforiem a nedovolili ekonomický a finančný krach Juhoslávie.
Miloševičovo vydanie dalo signál
„Úspech rokovania čiastočne odráža, že Miloševiča vydali pred súd, ide ale najmä o znamenie dôvery k našim reformám a demokratizácii,“ vyhlásil Labus. Juhoslovanský vicepremiér ďalej pripomenul, že sa pripravuje nová ústava a krajina sa najmä musí ekonomicky stabilizovať. Až potom bude možné uvažovať o voľbách. Podľa správy vypracovanej spoločne vládou JZR a Svetovou bankou potrebuje Juhoslávia na budúce tri až štyri roky asi štyri miliardy dolárov vonkajšej pomoci, ak má úspešne napraviť dôsledky 13 rokov Miloševičovho vládnutia, bojov i bombardovania lietadlami NATO spred dvoch rokov. „Bude to bolieť, no sme pripravení vyhrať,“ dodal Labus, podľa ktorého si Belehrad zvolil „rýchlu cestu do Európy“, s cieľom stať sa členom únie o sedem až desať rokov.
Juhoslovania sú netrpezliví
Viceprezident Svetovej banky Johannes Linn ocenil program vlády a jej reformné úsilie. Podľa Labusa však ľudia šoky liberalizácie a ďalších reforiem nevydržia bez vonkajšej pomoci. Vicepremiér opísal situáciu v čiernych farbách - bez práce je viac ako 35 percent obyvateľov v aktívnom veku, 70 percent ľudí žije pod hranicou biedy alebo na nej, 600-tisíc utečencom chýbajú základné potreby. Mzdy sú nízke i na balkánske pomery, ľudia nemajú skoro žiadne úspory, podniky sú zadlžené.
JZR chce podľa neho peniaze, ktoré včera v Bruseli získal, využiť najmä na sociálne programy a dofinancovanie rozpočtu.
Za naliehavé sa považujú aj investície do infraštruktúr, predovšetkým do zničených elekrární, rozvodov elektriny, obnovy rozbombardovaných mostov cez Dunaj a čistenia jeho koryta. (čtk, tasr, taa)
