Veronika Rónaiová: Prehmat, olej na plátne, 1999.
TRNAVA – Fragmenty ľudskej figúry, banálne výjavy z ulice či kuchyne, staromajstrovská maľba sa stretáva s konceptuálnym gestom. Miestnosti rámcujú umelecké témy, na zemi sú poukladané nerozbalené obrazy. Galerijná stena sa mení na maliarske plátno, je pokreslená uhľom. Inštalácia alebo klasická maľba? Oboje. Pátosu sa pridáva humor, irónii zase rafinovaný vtip. Postmoderná, ale najmä osobitá. Vstupujete do sveta Veroniky Rónaiovej.
Svojej súčasnej výstave v Galérii Jána Koniarka v Kopplovom kaštieli v Trnave dala autorka názov Inventúra. „Titul nemá evokovať retrospektívu,“ hovorí Veronika Rónaiová. „Chcela som ponúknuť obraz vlastného ateliéru, ktorý je otvorený do prostredia. Jeho ambíciou je zároveň komunikovať s divákom. Snažila som sa, aby bolo na výstave zreteľné, že je to miesto uvažovania nad vlastnými vecami.“
Maliarka nehľadá jednoznačné odpovede. Vyslovuje pochybnosti, ale aj istoty. Rónaiová si udržiava odstup od vecí, ale najmä od seba samej. Kladie vedľa seba prvky, ktoré sú zdanlivo nezlúčiteľné, ale v nových spojeniach sa objavujú nové významy. Balansuje medzi fotografickým realizmom a ready-madom ako skúsená iluzionistka konceptuálnych akcií. Občas sa zdá, že jej obrazy sú neukončené, no odmieta názor o formálnej hre s divákom. Váži si ho ako spoluhráča a nikdy nespochybňuje schopnosť jeho vcítenia.
Veronika Rónaiová si raz do jedného z katalógov zapísala: „Umelec v labyrinte informácií má dnes dve možnosti: priamo vstúpiť do diania alebo ignorovať všetko to falošné, čím mu hrozí absolútna izolácia. Ale v každom prípade musí tvorca predovšetkým počúvať svoj hlas.“ Veronika Rónaiová svoj hlas počúva s vytrvalou pozornosťou. Ak sa do neho započúvate, ozvú sa vám neznesiteľne ľahké farebné tóny.
(pet)
