le vďačíme zaň Kamilovi Zbružovi a jeho jazykovému spolupracovníkovi Borisovi Mihalkovičovi. Ja som bol iba zostavovateľom antológie francúzskeho šansónu Nedeľa v Orly (Tatran, Bratislava 1988), odkiaľ je uvedený text prevzatý. Z tej istej antológie je do recenzovaného výberu prevzatý aj Aznavourov šansón V tvojej izbe, ktorý som opäť nepreložil ja, ako tvrdohlavo uvádza „aveamorový“ zostavovateľ, ale Jozef Čertík v jazykovej spolupráci s Rudolfom Kapitáňom. Pritom v antológii Nedeľa v Orly sú, samozrejme, v bibliografickej poznámke riadne uvedení všetci prekladatelia zároveň s prameňmi, z ktorých čerpali.

Samozrejme? Zdá sa, že o tom, čo tvorí elementárnu editorskú abecedu, nemá väčšina nových hurávydavateľov ani potuchy. Ako čitatelia tak zisťujeme, že náhle získaná ponovembrová sloboda slova má aj svoj rub, a tým je okrem iného úpadok vydavateľskej kultúry. Dnes už, chvalabohu, nemáme cenzúru, a tak sa môže vydať takmer všetko a hocičo, lenže, bohužiaľ, aj hocijako. Aj tie najkvalitnejšie texty bývajú často znehodnotené vydavateľským šlendriánstvom rôzneho druhu.

A čo je horšie, nestáva sa to len rozličným okrajovým vydavateľstvám s motýlím životom, lež do tohto úpadkového trendu sa zapájajú aj renomované vydavateľské domy a v konečnom dôsledku sa ukazuje, že hlavným zmyslom aj ich existencie je dostať z nás (či z rozličných nadácií) pri čo najmenšej námahe čo najviac peňazí. Akú vydavateľskú kultúru potom môžeme žiadať, poviete si, od tých neskrývane komerčných vydavateľstiev, ktorých konanie sa už naozaj neriadi ničím iným, iba tou povestnou skrytou rukou trhu? Nuž hádam len to, aby tá ruka bola čo najviac neviditeľná, lebo inak sa prejavuje ako poriadne negramotná paprča…

Zrejme aj pre vydavateľskú pologramotnosť dala recenzentka Andrea Puková výberu svetových básní o láske Ave, Amor iba jednu hviezdičku. Nazdávam sa však, že po tomto dementi nebude protestovať, ak mu odnímeme aj tú.

Autor: Valér Mikula(Autor je literárny vedec a prekladateľ)