O pláne, ktorý vedie k vytvoreniu palestínskeho štátu, sa živo diskutuje. V blízkovýchodnej oblasti sa oficiálne aj neoficiálne pohybujú diplomati a cizelujú plán, ktorý v júni predstavil americký prezident George Bush. Jeho finálne znenie predložia o mesiac na stretnutí Kvarteta - teda OSN, EÚ, Ruska a USA.
Poprední izraelskí diplomati aj vojenskí odborníci neoficiálne hovoria o tom, že ak sa Izrael bude tváriť, že diskusie o pláne neexistujú, môže veľa stratiť. Tvrdia aj to, že po zajtrajších primárkach v pravicovom Likude, z ktorých vzíde pravdepodobný izraelský premiér, by sa tento muž mal pustiť do „cestovnej mapy“.
Hovorí sa o tom, že zrevidovaný plán obsahuje pre Izrael neprijateľné klauzuly. Hoci ho nikto nezverejnil, jeho náčrt sa objavil v niekoľkých izraelských denníkoch. Dodžiava pôvodnú trojkrokovú koncepciu - prvým krokom má byť reforma a demokratizácia palestínskych inštitúcií súčasne so stiahnutím sa Izraela z Gazy a západného brehu, druhým vytvorenie dočasného palestínskeho štátu a nakoniec v roku 2005 by mal začať fungovať samostatný palestínsky štát. V zrevidovanom pláne je zachytená palestínska požiadavka na zastavenie výstavby židovských osád, zároveň však vyžaduje od Palestínčanov bezpodmienečné zastavenie násilia. Novinkou plánu je aj požiadavka, aby Izrael deklaroval ukončenie akcií proti Palestínčanom kdekoľvek na svete.
Plán sa na rozdiel od pôvodnej verzie zmieňuje aj o bolestivom mieste akejkoľvek diskusie o izraelsko-palestínskej budúcnosti - o Jeruzaleme. Zostal však len pri vágnych deklaráciách o význame mesta pre tri monoteistické náboženstvá a nič konkrétne nenavrhol.
Vágnosť je to, čo plánu vyčíta aj izraelský premiér Ariel Šaron. Šaron hovorí, že plán sa príliš sústreďuje na časový rozvrh, a nie na konkrétne kroky, ktoré treba urobiť. Izrael tvrdí aj to, že v prvých fázach plánu by musel urobiť nezvrátiteľné kroky (opustiť palestínske teriróriá), ktoré nie sú podmienené ukončením násilia.
Plán sa úplne nepozdáva ani Palestínčanom. Tí na rozdiel od Izraela trvajú na dôslednom dodržiavaní časového rozvrhu a chcú posilniť právomoci komisií, ktoré by na celý proces mali dohliadať.
Obnovenie záujmu o „cestovný plán“ sa dáva do súvislosti s iniciatívou amerického ministra zahraničných vecí Colina Powella, ktorý chce ukázať pokrok pri riešení blízkovýchodnej otázky. Jeho načasovanie je však viac ako sporné. Na novú politickú reprezentáciu nečaká len Izrael, ale aj palestínska samospráva. Voľby naplánované na január sa však podľa všetkého presunú na neskorší dátum. Ak všetko pôjde podľa plánu, pri rokovaniach o palestínskom štáte bude teda Palestínčanov zastupovať reprezentácia, ktorú prezident Bush označil za skorumpovanú a zrelú na odchod.
JANA MIKUŠOVÁ
