Ruský prezident Vladimir Putin (vľavo) v pondelok v moskovskom Kremli debatoval s poprednými zástupcami ruských médií, riaditeľom najstaršej ruskej televízie ORT Konstantinom Ernstom (uprostred) a šéfredaktorom rádia Echo Moskvy Alexejom Venedikovom (vpravo). Ruský prezident vetoval návrhy na reštriktívne opatrenia, ktoré mali výrazne zredukovať správy o protiteroristických operáciách a aktivitách povstalcov v ruských médiách.
FOTO - TASR/EPA
Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok potvrdil povesť nevyspytateľného vládcu. Neočakávane vetoval návrh dodatku mediálneho zákona, ktorý zavádza cenzúru spravodajstva o protiteroristických situáciách. Putin si síce sťažil podmienky pre ťaženia proti tým, ktorých označí za teroristov, posilnil si však imidž demokratického vládcu a zmiatol kritikov.
Navrhované dodatky k mediálnemu zákonu zakazujú novinárom informovať verejnosť, ak by ich práca „ohrozovala zdravie a životy ľudí, priebeh protiteroristických operácií či ospravedlňovala odpor“. Kritici novele vyčítali, že priširoká formulácia nových pravidiel vkladá do rúk štátu nástroj na obmedzovanie slobody slova a zastrašovanie novinárov.
Zoči-voči takejto hrozbe sa ruskí predstavitelia médií prvýkrát dokázali zjednotiť. Minulú stredu sa stretli v reštaurácii v centre Moskvy a za pár hodín vytvorili petíciu pre prezidenta. Začala sa slovami: „Veľavážený pán prezident, prosíme, použite právo veta na dodatky k mediálnemu zákonu. Uvedomujeme si chyby, ktorých sme sa počas rukojemníckej drámy dopustili, ale urobili sme všetko, čo sme mohli…“
Vládca ich vypočul. Hneď po slávnostnom vetovaní si nadšených novinárov zavolal na koberec. Televízny kanál NTV obvinil z „úmysleného porušenia práva aj ústnych dohôd s vládnymi predstaviteľmi s cieľom zvyšovať si sledovanosť“. „Buďme úprimní,“ povedal Putin zadržiavajúc hnev. „Televízne zábery pohybu špeciálnych jednotiek pár minút pred útokom na teroristov mohli viesť k obrovskej tragédii. Prečo sa to dialo? Predsa kvôli zvyšovaniu zisku.“ Vzápätí ale novinárov poučil, že len finančne sebestačné médium môže byť aj politicky nezávislé.
Prezident novinárov pokarhal aj za to, že prekračujú svoje kompetencie. Majú informovať, a nie aktívne pôsobiť ako prostredníci či nebezpečne prepožičiavať mediálne vzdelaným teroristom svoj vysielací priestor.
Ako však informovať verejnosť a vyhnúť sa pri tom medializácii hlavných aktérov udalosti, nevysvetlil.
Na stretnutí 11 vybraných predstaviteľov médií s Putinom sa neobjavil riaditeľ NTV, ani šéfovia ďalších 22 neštátnych signatárov petície.
„Putin vyšiel z tejto bitky ako víťaz. Potvrdil svoj imidž silného, rozumného vládcu. Ale jeho nedôvera voči novinárom je alarmujúca. Je dosť čudné, že vedúce osobnosti neštátnych televízií na stretnutí s prezidentom chýbali,“ povedala pre denník Moscow Times mediálna analytička Anna Kachkajevová.
Riaditeľ Centra pre žurnalistiku v extrémnych situáciách Oleg Panfilov tvrdí, že Putinovej demokratickej „hantýrke“ nemožno dôverovať. Počet súdnych sporov s novinármi vraj za dva roky jeho vlády predbehol päťročné skóre jeho predchodcu Jeľcina. „Najčudnejšie na celej veci bolo, že väčšina novinárov počas celej kauzy mlčala. Monitorovali sme regionálne médiá a boli sme prekvapení, ako málo komentárov k navrhovaným dodatkom sme našli. Všetko sa deje bez ich účasti,“ povedal Panfilov pre denník Moscow Times.
