Mobbing, čiže psychoteror na pracovisku, sa stáva v Nemecku čoraz častejším javom. Jeho formy sú rôzne: od ohovárania a intríg až po sexuálne obťažovanie. Nárast mobbingu, ktorý niektorí psychológovia označujú už za epidémiu, súvisí so stále tvrdším bojom o existenciu a kariéru.

Podľa najnovších prieskumov pocítilo mobbing na vlastnej koži už okolo dvadsať percent zamestnancov. Vo veľkomestách dokonca už každý štvrtý pracovník. K najčastejším následkom tohto psychoteroru patrí nespavosť, bolesti hlavy a poruchy zažívacieho traktu. Podľa nemeckej lekárskej komory sa škody spôsobené mobbingom, ako napríklad zníženie výkonnosti, absentovanie zo zdravotných dôvodov a výmena personálu, odhadujú ročne na 100-150 miliárd mariek.

Vážne zdravotné následky mobbingu súvisia s bezvýchodiskovosťou a bezmocnosťou postihnutých. Intrigy, ktorým sú vystavení, sú iba zriedka očividné. „Psychoteroristi sú ako snajperi,“ vysvetľuje sociálny pedagóg Lothar Drat. „Vždy postupujú veľmi subtílne.“ Konkrétne incidenty sú obyčajne nevinné: kolegovia prerušia rozhovor, keď dotyčný vstúpi do miestnosti, alebo ho nechajú samého a spoločne idú na obed. Psychoteror sa potom začína stupňovať.

Mimoriadne časté sú v Nemecku prípady mobbingu v nemocniciach, kde je boj o miesta a o kariéru zvlášť tvrdý. Istý primár v Hannoveri napríklad pravidelne fackal svojho asistenta. V jednej kolínskej nemocnici zasa primiešali „milí kolegovia“ službukonajúcej lekárke do kávy uspávacie prostriedky.

Obeťami mobbingu nie sú spravidla žiadni kverulanti ani lenivci. „Sú to pracovníci, akých si teoreticky želá každý šéf,“ hovorí Lothar Drat. „Typické obete sa identifikujú so svojím podnikom, sú to obyčajne usilovní a svedomití ľudia.“ Tým sa však neraz sami vylučujú z tímu. Istá sekretárka na súde, ktorá bola majsterkou v stenografii a písaní na stroji, si raz dovolila opraviť chyby svojho nadriadeného sudcu. Netrvalo dlho a sudca ju začal pred kolegami ohovárať. Ostatné sekretárky sa jej vyhýbali, koniec jej kariéry sa stal už len otázkou času. Obvinili ju zo sabotáže - manipulovala vraj s počítačom - a zaradili ju na iné, podradné práce. Pred pracovným súdom neuspela, veď kto z kolegov a kolegýň by bol ochotný svedčiť proti šéfovi?

Sedemdesiat percent všetkých prípadov mobbingu ide na konto vedúcich pracovníkov, tvrdí frankfurtský psychológ Dieter Zapf. Tento variant - bossing súvisí s prísnou hierarchickou štruktúrou nemeckých podnikov. Podľa Zapfa je to tým, že šéfovia majú často sami problémy s vlastnou osobnosťou: „Mnohí z nich šikanujú podriadených, lebo sami nemajú dosť sebavedomia. Cítia sa jednoducho ohrození silnými spolupracovníkmi.“ Väčšina obetí mobbingu sa nebráni. Usilujú sa byť nenápadní, svoj výkon obmedzujú len na to najnutnejšie a dbajú najmä na to, aby nerobili žiadne chyby. Väčšinou márne. „Kto sa raz stal obeťou, už ňou ostane,“ hovorí Zapf.

Kto sa chce účinne brániť proti psychoteroru na pracovisku, môže sa inšpirovať americkou knihou Kariéra v mínovom poli. Jej autor odporúča taktiku klamania, taktiku obetného baránka alebo aj posteľnú taktiku. Užitočné môžu byť aj rady na tému umenie sabotáže - ako vymazať údaje z harddisku alebo ako nenápadne poškodiť faxy, xeroxy či meotary. Autor pripúšťa, že jeho metódy nie sú vonkoncom etické. Vo vojne sú však podľa neho dovolené všetky zbrane.

PRE SME - VLADIMÍR MÜLLER, Bonn