FOTO – INTERNET
„Ten večer som prežil ako krásny sen. Nikdy som si nemyslel, že raz budem hrať za inú krajinu ako USA. Reprezentoval som Spojené štáty, ale bolo to iba priateľské stretnutie tímu do dvadsaťdva rokov. V bratislavskej hale som vnímal veľmi intenzívne každú minútu, bol som hrdý na svoje korene, rodinu, meno Lisicky. Jednoducho, mimoriadny zážitok,“ zasvietili oči 26-ročnému, 193 cm vysokému basketbalistovi (nar. 3. marca 1976 v Allentowne, Pensylvánia) aj na druhý deň po vydarenom zápase s Ruskom.
Peter Lisicky sa v národnom mužstve objavil prvýkrát v prvej polovici júna na turnaji v Děčíne. Po návrate požiadal oficiálne o slovenské občianstvo, v septembri mu ho ministerstvo vnútra udelilo.
Po slovensky iba s dedom
O basketbale dokáže Pete hovoriť hodiny, keď sme zmenili tému na jeho najbližších, hlas mu zmäkol. „Sme veľká rodina, mám štyroch bratov a tri sestry. Všetci hrajú aktívne basketbal. Milujem ich, som na súrodencov hrdý, família je pre mňa mimoriadne dôležitá.“ Korene Lisických siahajú do Horných Orešian, obce pod Malými Karpatmi preslávenej červeným vínom. S príbuznými na Slovensku často komunikuje, aj po krátkom minulotýždňovom reprezentačnom sústredení sa chystal navštíviť miesto, odkiaľ sa jeho starí rodičia vysťahovali do USA. „Cítim sa v Orešanoch ako jeden z nich, ako ďalší syn.“
V Spojených štátoch môže pilovať reč svojich predkov len so starým otcom. „Otec hovorí len trochu, ostatní vôbec. Hoci aj v maminých žilách koluje napoly slovenská a talianska krv.“ So spoluhráčmi v reprezentácii rozpráva po anglicky. „Po slovensky rozumiem viac-menej všetko, ale problémy mi robí vyjadrovať sa. Chýba mi prax,“ vravel s ľútosťou, ale hneď sa pochválil, že pred rokom vyskúšal trojtýždňový intenzívny kurz organizovaný Univerzitou Komenského.
S uznávaným diplomom
Lisicky si vie predstaviť, že sa po skončení kariéry profesionálneho basketbalistu usadí na Slovensku. „Prečo nie? Všetko je možné, pôsobil by som buď ako tréner, alebo ako učiteľ jazykov. Okrem angličtiny ovládam taliančinu, dohovorím sa aj po nemecky. Budúcnosťou sa však zatiaľ vážnejšie nezaoberám, je vo hviezdach,“ tvrdil absolvent „financií“ na známej Pennsylvania State University. „Má dobré meno, študuje na nej päťdesiattisíc ľudí. Diplom z Penn State je devízou, ktorá otvára dvere v Amerike i v Európe.“
V USA hral Pete za družstvo svojej univerzity najvyššiu vysokoškolskú súťaž NCAA, v najúspešnejšej sezóne 1996/1997 zaznamenal priemerne 16,3 bodu na zápas. Z televízie poznal aj našich basketbalistov. „Pamätám sa na Richarda Petrušku, Júliusa Michalíka. Zaevidoval som aj Dana Nováka (Lisického spoluhráč v reprezentácii pôsobí teraz v rakúskej lige, pozn. red.), počas prenosu zápasu jeho tímu som v hľadisku zbadal slovenské vlajky.“
Tímový hráč
Po príchode do Európy sa šikovný krídelník snažil o angažmán v Taliansku. V sezóne 1998/1999 bol štyri mesiace na súpiske Trevisa, popredného mužstva Serie A, ďalšie dva roky hral za Vacallo, finalistu švajčiarskej ligy a dvojnásobného víťaza národného pohára. Po ďalšom trojmesačnom pokuse v Trevise skončil opäť vo Švajčiarsku – v sezóne 2000/2001 obliekal dres Fribourgu a vlani Lugana.
Pred touto sezónou prestúpil do nemeckého Braunschweigu, prekvapenia doterajšieho priebehu Bundesligy. Vlani jedenásty tím súťaže, zmietajúci sa v existenčných problémoch, sedem úvodných kôl neprehral a až po neúspech s viacnásobným nemeckým majstrom ALBA Berlín viedol tabuľku. Lisicky patrí medzi opory mužstva. „Kouč ma núti zakončovať, hoci ja sa necítim byť strelcom. Môžem o sebe povedať, že som tímovým hráčom so zmyslom pre kombinačnú hru s nie najhoršou obranou a dobrou prihrávkou,“ ohodnotil sa basketbalista, ktorý je v súčasnom rebríčku Bundesligy štvrtý v počte asistencií. „V európskych mužstvách sú zvyknutí, že Američan musí hlavne strieľať, presadzovať sa hrou jedného proti jednému. Ja radšej pripravujem šance spoluhráčom,“ dodal.
Už sa cíti Európanom
V Braunschweigu je Peter veľmi spokojný. Pochvaľuje si, že mesto je malé (pohľad Američana – jedno z centier Dolného Saska má 250-tisíc obyvateľov), že má dobrú polohu a do Berlína, Hamburgu či Hannovera je to „na skok“. Klub pracuje vysoko profesionálne, finančné problémy zažehnali zmluvy s novými, silnými sponzormi. „Predstavte si, minulý mesiac som dostal výplatu dva dni pred termínom. To sa mi predtým v živote nestalo,“ povedal so smiechom a pridal ďalšiu úsmevnú príhodu. „Každý hráč má k dispozícii auto, ja som dostal od sponzora Golf diesel. Nič netušiac, natankoval som prvýkrát benzín. Dobre to dopadlo, auto funguje.“ Jediné, čo mu prekáža, je hrozné počasie. „Stále prší, a pritom domáci si pochvaľujú, že v tomto roku bolo dažďa menej ako inokedy.“ Najčastejšie sa stravuje v juhoslovanskej reštaurácii. „Majiteľ sa na mňa snaží hovoriť vo svojej rodnej reči, mysliac si, že mu rozumiem. I keď je to slovanský jazyk, musím sa priznať, že sa nechytám.“
Peter Lisicky sa ešte raz vrátil k slovenskej reprezentácii. „Zápas s Ruskom sme prehrali o štrnásť bodov, ale ukázali sme srdce a nasadenie. Tvoríme mladý, perspektívny tím, ktorý sa musí ešte veľa učiť a potrebuje najmä čas na zohratie sa.“ Pochválil obecenstvo na bratislavských Pasienkoch. „Videl som v hľadisku najmä mladých ľudí. Dúfam, že sme ich presvedčili, že so slovenským mužským basketbalom to nie je také zlé, ako ukazujú výsledky v posledných rokoch.“
Už sme sa rozlúčili, keď sa ešte raz otočil. „Do leta som hral basketbal profesionálne ako Američan, odkedy som získal slovenské občianstvo, som Európanom.“
PETER ŠEFRÁNEK
