Prezident Thomas Klestil a víťaz volieb Wolfgang Schüssel hľadajú novú koalíciu. FOTO - REUTERS
Zdá sa, že na kodanskom summite, kde prijme Európska únia historické rozhodnutie o rozšírení o desať kandidátskych krajín, Rakúsko novú vládu ešte nebude mať. Ani to by však nemalo pre nás znamenať nejaké komplikácie.
FPÖ chce do vlády
Istým koaličným partnerom sú dnes iba ľudovci (ÖVP) Wolfganga Schüssela. Historický úspech strany zabezpečil kancelárovi silnú pozíciu pri rokovaní. Vybrať si môže z troch koaličných partnerov.
Prvým sú slobodní (FPÖ). Tí jediní zatiaľ vyhlásili, že sú pripravení podieľať sa na moci. Čierno-modrý variant má však svoje úskalia. Schüssel si musí byť vedomý, že FPÖ je veľmi nevypočítateľný partner do zlých časov, ktoré Rakúsko čakajú. V strane stále trvá hlboká kríza, ktorú volebný debakel iba prehĺbi. Slobodných čaká rozhodujúci boj medzi umierneným a radikálnym krídlom pod vedením Jörga Haidera.
Vážnou prekážkou obnovenia partnerstva by sa mohol stať jediný človek - minister financií Karl-Heinz Grasser. Populárny minister za slobodných, ktorý pred voľbami prešiel k ľudovcom ako nezávislý, pritiahol najviac voličov z tábora FPÖ. Médiá ho označujú za druhého víťaza volieb, hneď po Schüsselovi. Jeho účasť vo vláde je takmer istá. Slobodní mu jeho zradu nevedia odpustiť a s nomináciou nesúhlasia.
Ak by aj k obnoveniu koalície ľudovcov a slobodných došlo, bude to iný kabinet, než bol v roku 1999. Slobodní v ňom budú mať podstatne slabšiu pozíciu a podmienkou bude podobne ako pred tromi rokmi podpis pod preambulou vládneho programu, že budú podporovať rozšírenie EÚ.
Veľká koalícia má silnú podporu
Druhým povolebným scenárom by bolo obnovenie veľkej koalície so sociálnymi demokratmi (SPÖ). Takýto vývoj by mal niekoľko výhod. Budúcu vládu čakajú veľké úlohy - sanácia rozpočtu, dôchodková reforma, rozšírenie EÚ. Veľká koalícia by vytvorila silné politické zázemie na ich uskutočnenie.
V tomto smere bude kancelár Schüssel pod veľkým tlakom. Koalíciu dvoch veľkých strán preferujú hospodárske kruhy i rakúsky prezident Thomas Klestil. Nehovoriac o tom, že takúto vládu by privítala aj EÚ a kandidátske krajiny.
Pre sociálnych demokratov, ktorí sa v predvolebnom boji zaoberali viac obsadzovaním budúcich ministerských kresiel než vládnym programom, to bude hlavne psychologický problém. Nie sú zvyknutí hrať v koalícii druhé husle. Väčšina z nich sa zatiaľ vyslovuje za odchod do opozície, tak ako to sľuboval predseda strany Alfred Gusenbauer. Rokovania s ľudovcami ale nevylučujú.
Treťou a najmenej pravdepodobnou alternatívou je koalícia ľudovcov a Zelených. Obe strany by síce našli niekoľko spoločných bodov v programoch, oba politické tábory sú však v tejto otázke skeptické.
Rakúsko už nie je riziko
Komisár pre rozšírenie EÚ Günter Verheugen sa pred voľbami priznal, že Rakúsko pre neho predstavovalo najväčší problém pre ratifikačný proces, ktorým členské krajiny musia odobriť rozhodnutie o členstve 10 kandidátskych krajín. „Veľmi ma znepokojovala skutočnosť, že ratifikačný proces by sa uskutočňoval paralelne s parlamentnými voľbami,“ povedal Verheugen o riadnom termíne parlamentných volieb, ktoré mali byť v Rakúsku na jeseň 2003.
Hoci Verheugen zrejme nepredpokladal, že by sa čierno-modrá koalícia mohla obnoviť, treba mu dať za pravdu, že slobodní už nepredstavujú pre kandidátske krajiny riziko. Zvyšky strany sú príliš slabé na to, aby mohli rozširovanie zastaviť.
Ratifikácie v novom parlamente sa nemusia obávať ani Slováci, ani Česi a ani ostatné kandidátske krajiny. Tri parlamentné strany, ktoré rozšírenie podporujú, bez problémov prevalcujú hŕstku zo strany slobodných.
