„Mám pocit, že slovenský film nám počas uplynulých desiatich rokov kdesi odplával. Na druhej strane Moravy je nejako podozrivo ticho. Občas sa tam síce niečo objaví, ale na krajinu s takou tradíciou je to zúfalo málo. Neverím, že je to len v peniazoch,“ myslí si o situácii, v ktorej sa ocitol slovenský film, český režisér Karel Kachyňa.
V jeho krajine momentálne vzniká štvornásobne viac filmov ako u nás, predstavitelia Slovenského filmového ústavu však tvrdia: Slovenská kinematografia sa odrazila od dna a tento rok možno považovať za prelomový. Slovenským producentom sa podarilo dostať na plátna päť nových filmov, čo je najviac za posledných desať rokov. Niektoré z nich sa v návštevnosti vyrovnali americkým filmom.
Producent Marián Urban však upozorňuje na schizofrenickú situáciu, pretože v tomto roku stroskotal podľa neho zatiaľ najlepšie pripravený audiovizuálny zákon ako základ systémovej zmeny .
„Súčasný stav a podmienky slovenskej filmovej tvorby sú choré,“ hovorí Urban, ktorý okrem iného produkoval aj Kruté radosti Juraja Nvotu. „Filmová kultúra a podnikanie nie je v žiadnej z okolitých krajín v takej ponižujúcej situácii ako u nás.“ Viac na 25. strane (pet)
