i aj ministri Kukan a Šimko.
Pod vyhlásenie sa okrem Slovenska podpísalo ďalších deväť krajín vilniuskej desiatky - Slovinsko, Rumunsko, Bulharsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Chorvátsko, Macedónsko a Albánsko. S iniciatívou vyšlo Rumunsko, ale nie všetky krajiny ho prijali s nadšením. Niektoré ho chápu skôr ako súčasť politického tlaku na irackého prezidenta Saddáma Husajna, iné sú rozhodnuté prispieť k akcii na odzbrojenie Iraku aj vojensky.
„Z našej strany to nie je iba deklarácia,“ tvrdí hovorca prezidenta Schustera Ján Füle.
Hovorca ministerstva obrany František Kašický povedal, že o iniciatíve vie a nemá čo dodať.
Füle poprel informácie, že pri prijímaní vyhlásenia došlo medzi predstaviteľmi krajín vilniuskej desiatky k určitým nezhodám: „Hoci napríklad Slovinsko vyhlásenie neprijalo s nadšením, nezaznela žiadna výraznejšia námietka.“
Veľvyslanec v USA Martin Bútora hovorí, že pri posudzovaní vyhlásenia treba vychádzať z dokumentov, ktoré prijala Severoatlantická rada. „Dokumenty hovoria, ako sa aliancia stavia k výzvam medzinárodného terorizmu aj k otázke Iraku. Hovoria, že aliancia nielenže nehodlá mlčať, ale hodlá sa do toho primeraným spôsobom zapojiť.“
Deklarácia nejde nad rámec rezolúcie OSN, povedal hovorca predsedu vlády Martin Maruška. Súhlasilo s ňou všetkých desať krajín. „Kde nie je protest, je konsenzus.“
(sita, r)