Mladý, 21-ročný hokejista Skalice, ktorý kypel energiou, sa po vážnom úraze spôsobenom nárazom na mantinel v zápase v Spišskej Novej Vsi musel zveriť do rúk špecialistom na Klinike úrazovej chirurgie, ktorí mu náročným operačným zákrokom zreparovali zlomený štvrtý stavec chrbtice a porušené platničky.
„Vedel som, že to bude náročná operácia a každý podobný zákrok sprevádza značná dávka rizika. Preto som mal iba jediné prianie: nech to dopadne úspešne. Som šťastný, že sa to lekárom podarilo,“ povedal pokojným hlasom Michal, ktorý, hoci je od rodiny a spoluhráčov vzdialený niekoľko stoviek kilometrov, nezostáva sám. „Podchvíľou mi vyzváňa mobil, aj návštev som mal dosť. Pravdaže, boli za mnou rodičia.“
Medzi tými, ktorí ho prišli pozrieť, bol aj Igor Gríger, obranca Spišiakov, s ktorým sa dostal do nešťastnej kolízie. „Nepaprali sme sa v tom, čo sa stalo. Bol to bežný hokejový súboj, ale pre mňa sa skončil smoliarsky.“ Gríger vyfasoval trojmesačný dištanc, nezahrá si do konca sezóny. „Nikto nejde na ľad s tým, aby niekoho úmyselne zranil. To bol aj tento prípad, možno je Grígerov trest pritvrdý.“
Borec zo Záhoria naznačil, že sa už cíti oveľa lepšie, aj bolesti ustúpili. Skúša sedieť, chodiť, hoci korzet spevňujúci krk ho stále upozorňuje, že žiadne preháňanie pohybu nie je namieste. Aj preto prídu rehabilitačné cvičenia k slovu až neskôr. Pravdaže, každý športovec by čas liečenia skrátil na minimum, ale sú prípady, ktoré si vyžiadajú mesiace. „Ešte je priskoro vyzvedať od lekárov, ako to bude so mnou. Ale rád by som sa k hokeju vrátil. Lenže hlavné slovo bude mať môj zdravotný stav,“ povedal jasne Michal a nebol v tom náznak pochybností, že kariéru len prerušil, a nie ukončil. Podobných úrazov sa v hokeji prihodilo neúrekom, pri nekontrolovaných prudkých kontaktoch s mantinelom, keď je ohrozená miecha, ide neraz aj o život. Pred rokmi napríklad nešťastne skonal obranca Gottwaldova Luděk Čajka po kolízii v zápase v Košiciach. Michalovi Ružičkovi sa, našťastie, miecha nepoškodila, a preto sú vyhliadky oveľa lepšie. Dôležitá bude aj jeho vôľa a disciplína pri dodržiavaní pokynov lekárov.
Michal nestratil chuť do života, zaujíma sa hlavne o to, ako to Skaličanom klape v Extralige. „Telefonujeme si, som o všetkom informovaný. Nuž, nie je to najhoršie, čo uhrali.“ Čo nevidieť bude so spoluhráčmi už aj v osobnom kontakte, lebo nemocničné prostredie by mal zameniť za prívetivejšie pohodlie medzi najbližšími na Záhorí. „Už sa teším na návrat domov.“ (zuk)