árodnej izolácie, vládnuť ďalej. Akoby sa nechumelilo.
Haiderovci zaznamenali najhoršie straty od roku 1945, stratili okolo 17 percent voličov, a predsa majú šancu zotrvať pri moci. Volebný výsledok by dokonca mohol znamenať návrat Jörga Haidera do čela strany. Hoci sa jeho chaotickým vyhláseniam už nedá veriť, pred voľbami sľuboval, že sa vráti, ak slobodní získajú menej ako 15 percent hlasov.
Wolfgang Schüssel, ktorý sa dostal do kresla spolkového kancelára po Haiderovom chrbte, doviedol svoju stranu k triumfu. Ľudovci sa stali po 36 rokoch najsilnejšou stranou v krajine a získali najväčší nárast voličov, aký kto kedy v povojnovej histórii Rakúska dosiahol.
Sám Schüssel, autor čierno-modrého experimentu, je dnes na vrchole svojej politickej kariéry. Má všetky tromfy v rukách. Môže uzavrieť koalíciu s kým len bude chcieť.
Iné slovo než nonsens sa nedá použiť ani pri hodnotení rakúskej opozície. Sociálni demokrati a Zelení, ktorí stáli v čele stotisícových protestov proti Schüsselovmu kabinetu, získali v porovnaní s voľbami v roku 1999 okolo päť percent hlasov. Nevedeli premeniť nespokojnosť Rakúšanov na politický kapitál. Nedokázali sa chopiť moci, hoci im Haider už nemohol pomôcť viac, ako keď rozložil vlastnú stranu.
Ak takto rozohratú partiu neuhrala opozícia vo svoj prospech, ani si nezaslúži byť vo vláde.
Je priskoro povedať s konečnou platnosťou, ako bude vyzerať povolebné Rakúsko. Výsledky ešte nie sú oficiálne, lídri politických strán sú zdržanliví a otáznik visí aj nad postojom prezidenta Klestila, vyhláseného odporcu čierno-modrej vlády.
Kto však čakal, že sa Rakúsko po predčasných voľbách vráti do normálu, ten si bude musieť ešte hodnú chvíľu počkať.
MIRIAM ZSILLEOVÁ
