MADRID – Syndróm choroby šialených kráv sa v Španielsku dotýka i býčich zápasov. Chovatelia býkov určených pre koridu sú pobúrení, pretože španielska vláda rozhodla, že býki zabité v aréne budú spálené, hoci medzi týmto druhom dobytka nebol dosiaľ zaznamenaný žiadny výskyt BSE.
V Španielsku sa ročne predá vyše 6000 ton býčieho mäsa, ktoré je považované za zvlášť chutné. V sezóne, ktorá sa začína tento týždeň, zabijú pri 3000 koridách vyše 11-tisíc býkov. Býky vybrané na zápasy sú vždy staršie než 30 mesiacov, a preto patria medzi rizikový dobytok, ako definuje norma Európskej únie. Chovatelia, toreadori a milovníci býčích zápasov proti vládnemu rozhodnutiu protestujú.
Vláda odmietla možnosť analýzy zabitých býkov, čo by umožnilo ďalší predaj mäsa, z čisto praktických dôvodov. Podľa expertov sa mäso zo zabitého a „unaveného“ býka rýchlo kazí a naviac mnohé arény nemajú chladiace boxy. Pre analýzu všetkých zabitých býkov nemá Španielsko dosť laboratórií. Chovatelia sú si vedomí toho, že jeden jediný prípad „šialeného býka“ v ich stáde by znamenal katastrofu, a preto sú ochotní na spaľovanie pristúpiť, keď im štát dá odškodnenie. (čtk)
Jednou z prvých konkrétnych akcií novej srbskej vlády by podľa slov novovymenovaného ministra spravodlivosti Vladana Batiča malo byť formovanie „komisie na šírenie pravdy“ o politických a vojnových zločinoch, „ktoré spáchali predstavitelia bývalého režimu“. Táto idea nie je nová: „patent“ vlastní agilný minister zahraničných vecí Goran Svilanovič, ktorého strana Občiansky zväz Srbska sa ešte počas vojnových zrážok v Chorvátsku a Bosne zasadzovala za objektívne informovanie verejnosti o všetkom, čo sa tam dialo, teda aj o zločinoch, ktorých sa tam dopustili srbskí krajania.
Občania Juhoslávie v uplynulých desiatich rokoch neboli ani dostatočne ani objektívne informovaní o tom, aké zločiny tam boli spáchané v mene „srbských národných záujmov a „veľkej štátotvornej idey“. Svilanovič mieni, že čím viac občanov bude oboznámených s tým, čo sa vlastne udialo, tým viac bude verejnosť zainteresovaná na potrestaní jednotlivých vinníkov.
V komisii budú experti z oblastí súdnictva a kriminalistiky (Svilanovič by si želal aj politikov a novinárov) a jej prvoradou úlohou bude verejne demaskovať stratégiu, ktorou bývalý režim priviedol do záhuby celé genarácie.
Medzinárodná podpora tejto idey je dôležitá, ale aj nebezpečná: komisia bude mať širšiu publicitu, ale jej protagonisti budú doma obvinení, že znova dovoľujú, aby niekto zvonku „nalieval rozumy“. V rezolúcii Parlamentného zhromaždenia Rady Európy o situácii v Juhoslávii sa totiž „podporuje založenie komisie pre pravdu o vojnových zločinoch“, ale sa zároveň zdôrazňuje, že táto komisia „nemôže v žiadnom prípade nahradiť tribunál“. Odporúča sa šíriť informácie o činnosti medzinárodného súdu pre vojnové zločiny v Haagu.
Prípad nedávnej nevydarenej návštevy žalobkyne haagskeho súdu Carly Del Ponteovej v Belehrade (protesty zďaleka neboli také masívne, ako sa očakávalo, zato prezident Vojislav Koštunica nebol prístupný dohode – pozn. red.) však nevyhnutne nastoľuje otázku – komu vlastne má byť určená komisia na šírenie pravdy: občanom alebo štátnej moci? Mnohí získali dojem, že tí prví sa ukázali byť politicky vyspelejšími než tí druhí.
PRE SME – ZDENKO POP, Nový Sad
