George Bush v obkolesení predstaviteľov rôznych cirkví a náboženstiev po pondelňajšom stretnutí v Bielom dome. Americký prezident zdôraznil svoju túžbu uvoľniť viac súkromných i federálnych peňazí pre cirkvi, charitatívne skupiny a komunity, ktoré bojujú proti problémom ako je alkoholizmus a drogové závislosti.
FOTO – REUTERS

ť.

Americká ústava zaručuje nezávislosť cirkvi od štátu. Vláda cirkvi nefinancuje a ony neodvádzajú dane. Všetky tak majú rovnaké podmienky. Na tomto dohovore stojí americká demokratická spoločnosť, pripomína denník The Washington Post.

Bushovo rozhodnutie určite poteší Američanov, ktorí chcú vo vládnej sociálnej politike vidieť aj trochu viery a náboženského prístupu. Ale tá druhá skupina sa pýta: Je to v súlade s ústavou? „Verím, že tento náš program je v súlade s ústavou. A čo je dôležitejšie, zmení Ameriku k lepšiemu. Urobíme Ameriku súcitnejšou,“ vyhlásil Bush, o ktorom sa vie, že je silne veriaci kresťan.

„Bush verí, že viera je silný nástroj na zmenu životov,“ povedal podľa BBC hovorca Bieleho domu Scott McClellan. Cirkev vie riešiť sociálne problémy lepšie ako štát – hovoria Bushovi ľudia – najmä preto, že cirkev má dôvernejšie vzťahy s ľuďmi. Kritici však tvrdia, že Bush prekročil pomyselnú čiaru, ktorá oddeľuje náboženstvo od štátu. Boja sa, že keď sa program rozbehne, vláda bude určité cirkvi uprednostňovať.

Bush tvrdí, že vláda nechce financovať cirkvi samotné, len ich sociálne projekty. A projekty kresťanských organizácii vraj nebudú zvýhodňované. Peniaze sa budú rozdeľovať „vecne a efektívne“.

Politických analytikov prezident vôbec neprekvapil – hovoria, že len poslušne napĺňa svoju politiku „súcitného konzervativizmu“. Bush sám priznáva, že za týmto ideologickým heslom stojí jeho kresťanská viera.

Aby odvrátil podozrenia, že uprednostňuje kresťanov, pozval si Bush do Bieleho domu 35 predstaviteľov všetkých najväčších náboženstiev – katolíkov, protestantov, židov, moslimov, aby im oznámil svoj plán. Denník The New York Times však pripomína, že to nie sú jediné náboženstvá v USA. Ako k tomu prídu ostatní? Tento plán je navyše aj diskriminačný, tvrdia jeho kritici. Obávajú sa, že náboženské skupiny budú pomáhať len súvercom a o ostatných sa nebudú starať.

Bushova iniciatíva má aj politické súvislosti. Mnohí hovoria, že prezident sa chce páčiť pravicovej časti politickej scény. Vraj tiež verí, že ho to zblíži s černošskými voličmi, z ktorých ho v novembrových voľbách volilo len 9 percent. V Kongrese s ním však súhlasia aj mnohí demokrati. Demokratický senátor Joe Lieberman, ortodoxný žid, ktorý kandidoval na viceprezidenta, už viackrát spomenul, že vláda by mala do svojej politiky zapracovať aj vieru.