Hulik und der Biber prirovnali Tomáša Hulíka k svetoznámej Jane Goodallovej, ktorá robila unikátne výskumy so šimpanzmi. Realizátori filmu mali s nakrúcaním voľne žijúcich zvierat veľa skúseností. Nastavili si teda kamery na rakúskeho bobra, ktorého do tamojšej prírody pomohla vrátiť Johann Sieberová z Ekologického inštitútu Konrada Lorenza vo Viedni. Číhali tri mesiace, ale nepodarilo sa im urobiť ani sekundu záberu. Na svojho herca – Tomáša Hulíka a jeho kamarátov - sa preto obrátili aj ako na kameramanov. Na rieke Morave v Devínskej Novej Vsi sa nazbieralo asi 60 hodín filmového materiálu. Rakúsky štáb sa postaral o kontaktné zábery bobrov s Tomášom, obrázky voľne žijúcej zveri nakrútila slovenská trojica. Vďaka výbornému technickému vybaveniu si slovenský trojčlenný štáb mohol dovoliť experimentovať, vymýšľať, loviť atraktívne zábery. Celé nakrúcanie trvalo šestnásť mesiacov. Výška investícií sa vyšplhala na sumu, ktorá by u nás pokryla výrobu niekoľkých celovečerných filmov.
Film Hulik und die Biber režiséra Haralda Pokiesera mal vo Viedni tento týždeň oficiálnu premiéru. U prvých divákov mal veľký úspech. Jeden z najznámejších rakúskych kameramanov a režisérov prírodovedných filmov Hans Haas, ktorý robil filmové zábery pod vodou ešte skôr ako francúzsky prírodovedec a bádateľ Cousteau, bol filmom unesený. Autorom hudby je Andy Baum, ktorý spolupracoval s dnes už nebohým rakúskym spevákom Falcom. Pre svetovú distribúciu je dokument spracovaný v 52-minútovej verzii. Na stanici ORF2 odvysielajú jeho 44-minútovú verziu v utorok 26. novembra o 20.15 hodine.
