FOTO - TASR
Z celkového počtu 225 hokejistov, ktorí sú navždy umiestnení v Sieni slávy NHL v Toronte, iba šiesti pochádzajú z Európy. Slováci Stan Mikita a Peter Šťastný, Švéd Borje Salming, Fín Jarri Kuri a Rusi Vladislav Treťjak a Viačeslav Fetisov.
Štyridsaťštyriročného Viačeslava Fetisova, súčasného ministra ruského športu, sa slovenskí funkcionári usilujú získať ako čestného hosťa pri otvorení Siene slávy slovenského hokeja na Bratislavskom hrade, čo bude o týždeň.
Hašek ho radí hneď za Gretzkého
Ofenzívneho obrancu, ktorý svojím štýlom predstihol vývoj o celú generáciu a v zámorskej etape svojej kariéry sa za Atlantikom stal „dedom medveďom“, označil český brankár Hašek za najväčšiu postavu hokejovej histórie po Waynovi Gretzkom.
Tichonov hrozil Sibírou
Fetisovova cesta na zámorské výslnie nebola ľahká. Keď koncom 80. rokov požiadal trénera CSKA Viktora Tichonova o možnosť odcestovať do USA, odpovedal mu kouč armádneho celku, že s podobnými plánmi skončí skôr na Sibíri. Zo sovietskej armády Fetisova prepustili až v tridsiatich rokoch, teda v čase, keď väčšina ostatných hokejistov mala najlepšie roky za sebou.
Tréner Viktor Tichonov bol v závere sovietskej éry uznávaným kombajnistom zlatých medailí, ale o jeho manieroch za múrmi tréningovej bázy v Novogorsku sa vo svete veľa nevedelo. Keď v prípravnom období oznámil, že sa začína cyklus „fyziky“, viacerým hokejistom sa od strachu roztriasli kolená. Išlo mu nielen o fyzický efekt, ale aj o absolútne psychické zlomenie hráčov jeho autoritou.
Prvý sa proti jeho despotickým metódam postavil subtílny Igor Larionov, ktorý bol v tom čase uznávaným mozgom strategickej formácie: Fetisov, Kasatonov - Makarov, Larionov, Krutov. V časopise Ogoňok uverejnil pamätný otvorený list Tichonovovi, v ktorom odkryl zákulisie CSKA. Ostatní spoluhráči poučení bohatými represívnymi skúsenosťami z minulosti sa na stranu Larionova pridávali rezervovane. Razantne ho podporil iba V. Fetisov, ktorý si neskôr vyžiadal prijatie u vtedajšieho ministra obrany Ustinova, aby ho uvoľnil na zahraničné angažmán. Ustinov vtedy zdvihol brežnevovské obočie a zahrmel: „Da štó ty, sašol s úma? Ty znáješ, što tam po úlicam begájut gólyje ženščiny?“ Fetisov sa stal prvým vojakom ZSSR, ktorý sa u ministra obrany zvrtol bez pozdravu a tresol dvermi.
Zlato z OH, MS i Stanley Cup
Neskôr sa Fetisov spolu s Larionovom priradil k hŕstke hokejistov svetovej histórie, ktorí dokázali vyhrať olympijské hry, majstrovstvá sveta i Stanley cup. Zrejme sú jedinou dvojicou, ktorá vychutnávala víťaznú eufóriu v spoločnom tíme na MS, OH i v Stanley Cupe. Fetisov s Larionovom vyhrali s Detroitom Stanley Cup v rokoch 1997 a 1998. Larionov ako 42-ročný ho dvihol aj po poslednom finále, keď v detroitskej bránke za ním stál český brankár Dominik Hašek. Slavo sa presne v štyridsiatke rozhodol ukončiť aktívnu kariéru. Nechcel hrať druhé husle a stal sa asistentom trénera v New Jersey Devils, kde v roku 1989 začínal svoju kariéru v NHL.
Úsmev po 22 rokoch
Pri vzrušujúcom semifinále hokejových gigantov USA - Rusko (3:2) na tohtoročnej olympiáde v Salt Lake City stál Fetisov v role hlavného kouča na ruskej striedačke. Na americkej Herb Brooks. Obaja boli aj pri pamätnom finále ZOH v Lake Placid 1980, kde tím USA s trénerom Brooksom senzačne zdolal vysoko favorizovanú sovietsku zbornú. V jej drese vtedy korčuľoval mladý Fetisov, ktorý si v Salt Lake s nadhľadom skúseného svetobežníka spomínal na niekdajšie nezmieriteľné súboje predstaviteľov antagonistických spoločenských systémov.
„Dnes mi to celé vyznieva smiešne. V bývalom Sovietskom zväze potrebovali športoví, teda vlastne vojenskí potentáti prvenstvá na svetových šampionátoch a olympiádach, aby mohli národ kŕmiť demagógiou, že sme vyhrali preto, lebo socializmus je najlepší systém na svete. Že v Sojuze je hokej na vyššej úrovni ako v Kanade či v USA.“
Historické anály nepustia. Bývalý ZSSR (v roku 1992 ako SNŠ) získal najviac zlatých na OH - osem. Kanada len šesť, USA dve, Švédi a Česi po jednej. „Prosím, ale je to totálny nezmysel, lebo hokej v ZSSR, to bolo zopár mužstiev - predovšetkým CSKA, Krídla sovietov, Dinamo - kde boli hráči neslobodne sústreďovaní a drezúrovaní. Odmenou im boli výjazdy do zahraničia a nadštandardná životná úroveň doma. No často aj v miliónových mestách ZSSR nebol žiadny hokejový klub, v obchodoch nebolo dostať ani hokejku. Masové rozšírenie hokeja sa štatisticky iba vykazovalo. Napríklad, že každý pionier - a tým bol zasa povinne naozaj každý - bol automaticky zapísaný do všezväzovej súťaže o Zolotuju šajbu a zrazu sme mali najviac aktívnych hokejistov na svete. Pritom tie decká ani nestáli na korčuliach. A v Kanade si veselo hrali pravidelne mužstvá obrazne na každej ulici. Lenže aj tam sa niektoré deti čudovali pri spomínaných antagonistických hokejových súbojoch, že tým čertom z komunistickej ríše chýbajú na čele rohy.“
Gratulácia Šťastnému
Po finále posledných MS vo švédskom Göteborgu prišiel už ako čerstvý minister športu Ruskej federácie zablahoželať spolupútnikovi z veľkého obdobia rivality zbornej a Česko-Slovenska Petrovi Šťastnému. „Teším sa spolu so slovenským hokejom, pretože som veľmi rád, že sa úsilie Petra Šťastného dočkalo odmeny. Slováci boli na šampionáte najväčší. Napríklad v tom, že mali v pohotovosti super strelca Bondru.“
VIAČESLAV FETISOV
Narodený: 20. apríla 1958 v Moskve.
Od roku 1974 hral v obrane CSKA Moskva až do roku 1989.
Dvojnásobný olympijský víťaz (1984, 1988), sedemnásobný majster sveta, dvanásťnásobný majster ZSSR s CSKA Moskva. Trojnásobný držiteľ Zlatej hokejky pre najlepšieho hráča v Európe. V CSKA odohral 14 sezón (479 zápasov, 153 gólov, 220 asistencií).
V NHL hral 9 sezón (5,5 v New Jeresey, 3,5 v Detroite).
Spolu v kariére odohral 1187 stretnutí, zaznamenal 246 gólov a 516 asistencií. V play off NHL ďalších 116 zápasov, 2 góly, 26 asistencií.
V Detroite získal dvakrát Stanley Cup (1997, 98). Člen Siene slávy NHL v Toronte (2001).
Potom bol asistentom trénera v New Jersey Devils, na tohtoročnej zimnej olympiáde v Salt Lake City viedol reprezentačný tím Ruska. Potom prijal ponuku ruského prezidenta Putina a v súčasnosti je ruským ministrom pre šport.
