Americký prezident George W. Bush vo štvrtok večer na slávnostnej večeri na Pražskom hrade oslovil slovenského premiéra Mikuláša Dzurindu a rozprávali sa spolu dvadsať minút. „Bol to osobný rozhovor,“ povedal včera Dzurinda. FOTO – ČTK
PRAHA – Slovensko na pražskom summite NATO jasne ukázalo, aký má názor na americký útok na Irak. Ak Saddám Husajn nedodrží podmienky najnovšej rezolúcie OSN, Slovensko chce stáť po boku Ameriky.
V spoločnom vyhlásení desiatich východoeurópskych krajín sa píše, že „ak Irak nesplní podmienky rezolúcie OSN, sú pripravené stať sa členmi medzinárodnej koalície na odzbrojenie Iraku“.
Pod vyhlásenie sa okrem Slovenska podpísalo Albánsko, Bulharsko, Chorvátsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Macedónsko, Rumunsko a Slovinsko – členovia takzvanej vilniuskej desiatky. „Je to veľmi silné vyhlásenie,“ povedal minister zahraničia Eduard Kukan.
Text je síce napísaný diplomatickým jazykom, ale obsahuje jasný politický signál: americký prezident George Bush získal desať nových spojencov pri prípadnom útoku na Irak. Medzi nimi aj Slovensko.
Odzbrojenie Iraku podporilo v stredu aj NATO, dokument aliancie však hovorí len o podpore OSN pri odzbrojovaní. Východoeurópania idú ďalej. „Pre Busha to znamená veľmi dôležitú politickú podporu, ktorú má zatiaľ len od Británie a Austrálie. Ale či mu to prinesie aj vojenskú podporu, sa ukáže neskôr,“ povedal pre SME americký expert na Irak Colin Robinson z washingtonského think-tanku Centra pre bezpečnostné informácie.
Krajiny vilniuskej desiatky zatiaľ len premýšľajú, ako by mohli k operácii vojensky prispieť. Podľa ministra obrany Ivana Šimka máme predstavu, čo by sme mohli ponúknuť. „Je známe, v čom sme silní,“ povedal minister. O pozícii Slovenska v rámci aliancie včera hovoril aj s americkým ministrom obrany Donaldom Rumsfeldom.
Bush na začiatku pražského summitu povedal, že Amerika bude viesť medzinárodnú koalíciu dobrovoľníkov proti Iraku. Slovensko a ostatné krajiny desiatky sa týmto rozhodli, že k nej chcú patriť.
„Slovensko má záujem pripájať sa k takýmto ad hoc koalíciám,“ povedal Kukan. Potvrdil, že podporíme Ameriku napriek nesúhlasu európskych členov NATO. Najväčšími odporcami americkej akcie v Iraku sú Nemecko a Francúzsko.
Český prezident Václav Havel zase navrhol, aby sa do prípadného útoku na Irak zapojilo NATO ako celok. Kukan si však myslí, že vnútri aliancie môžu pokojne vznikať jednorazové koalície, ako napríklad tá proti Iraku. „Cieľom Spojených štátov bude vytvoriť takú koalíciu, ktorá sa nebude opierať iba o NATO. Treba vytvárať zoskupenia, ktoré dokážu riešiť konfliktné situácie tak, aby to nepredstavovalo hrozbu svetového mieru.“
Všetky krajiny však nemajú úplne jednotný postoj. Možno aj preto dokument nerozdávali médiám. Denník SME však kópiu oficiálneho textu získal. Miernejšiu formuláciu žiadalo napríklad Slovinsko. Aj bulharský prezident Simeon II. bol včera opatrný. „Američania len chceli vedieť, čo sú ostatné krajiny schopné poskytnúť do boja proti Iraku a ako sa vlastne zachovajú. Podľa mňa má vyhlásenie za účel len zväčšiť tlak na iracký režim. Je to len sonda, nič viac,“ povedal Simeon II. pre SME.
Najtvrdšiu formuláciu presadzovalo proamerické Rumunsko. „Dokument potvrdzuje ochotu všetkých vlád vilniuskej desiatky pripojiť sa k medzinárodnej koalícii proti Iraku, v prípade, že Saddám Husajn nedodrží pravidlá rezolúcie OSN,“ povedal pre SME rumunský minister zahraničia Mircea Geoana. „Chceli sme vyslať jasný signál, že neveríme, že je normálne, aby režim v Bagdade pokračoval v nerešpektovaní OSN.“
Americký analytik Colin Robinson si nemyslí, že týchto desať krajín predstavuje jednotného spojenca Ameriky a vidí medzi nimi rozdiely. „Napríklad Rumuni by boli šťastní, keby mohli Amerike vojensky pomôcť, ale Albánsko jej chce vyjadriť len symbolickú podporu.“ Tvrdí, že vyhlásenie ho neprekvapilo. „Sú to krajiny, ktoré buď práve dostali pozvánku do NATO, alebo ju chcú dostať. Musia poslať akýsi prvý signál, kam chcú v NATO patriť.“
Niečo podobné očakával aj slovenský zahraničnopolitický analytik Ivo Samson: „Všetky kandidátske krajiny sú proamerické. A Slovensko sa len zapojilo do trendu.“
Spoločné vyhlásenie pripravovali už pred summitom veľvyslanci v Amerike. Náš veľvyslanec Martin Bútora povedal, že vo vyhlásení chceli ukázať, že krajiny vilniuskej desiatky niečo reálne predstavujú. „Obrazne povedané, tieto krajiny vstupujú naraz do dvoch manželstiev – s NATO a Európskou úniou. V obidvoch chcú byť spoľahlivým partnerom, ale zároveň im záleží na tom, aby neboli len mlčiacimi spojencami bez názoru.“
