konflikt koalície a opozície. Odporcovia priameho prenosu tvrdia, že televízny prenos naživo tento konflikt ešte vyostrí.
Za Jarjabkov návrh hlasovali aj viacerí poslanci koalície, najmä z SOP a SDĽ, pridali sa aj niektorí poslanci z materských strán SDK a poslanec SMK László Nagy. Návrh podporil aj poslanec DS Peter Zajac: „Ak sme osem rokov hovorili, že ústavu treba zmeniť, a ak sme nositeľmi zmeny ústavy, myslím si, že to má verejnosť vedieť a nemáme sa za čo hanbiť.“
Na schválenie ústavných zmien treba aspoň 90 hlasov. Vládne strany majú 91 hlasov a bude tak záležať najmä na tom, či niekto z poslancov koalície neochorie alebo neodcestuje. To by mohlo hlasovanie o novele ústavy prinajmenšom oddialiť.
Šéf poslaneckého klubu KDH František Mikloško tvrdí, že na účasť poslancov sa bude dať spoľahnúť.
„Je to vec takej politickej prestíže, že koalícia sa na schválenie ústavy skoncentruje,“ hovorí Mikloško. S úsmevom dodal, že „každý predseda poslaneckého klubu musí dostať špeciálne právomoci, aby do parlamentu dotiahol každého poslanca, či bude chorý, alebo na smrteľnej posteli“.
Podpredseda poslaneckého klubu SDĽ Ladislav Orosz popoludní SME povedal, že ešte včera večer sa mala prípravou rokovania o novele ústavy zaoberať koaličná rada. „Pokúsime sa vymedziť obsahový rámec diskusie a náš taktický postup. Je to možno najzávažnejšie hlasovanie v tomto období.“ V klube SDĽ si už určili okruh ľudí, ktorí vystúpia v rozprave. V SDĽ si overili, či novelu ústavy podporujú všetci poslanci, na rokovaní však nebol poslanec Jozef Tuchyňa. S ním by sa mal špeciálne stretnúť šéf strany Jozef Migaš.
Ešte pred časom Migaš hovoril, že jeho strana dáva koalícii k dispozícii 22 žetónov (hlasov poslancov). „To sú jeho stanoviská a názory. Budem hlasovať podľa svojho vedomia a svedomia,“ povedal včera pre SME Tuchyňa. V rámci rozpravy mieni predložiť tri pozmeňovacie návrhy. Budú sa dotýkať otázky integrity územia SR a definovania pojmu ozbrojené sily.
Šéf Strany zelených na Slovensku Ladislav Ambróš vylúčil, že by traja poslanci zelených podmieňovali podporu novely ústavy splnením nejakej požiadavky. „Nechceme sa dostať do pozície vydieračov.“ Chce však presadiť požiadavku, aby sa ústavne chránili nielen nerastné prírodniny, ale aj voľne žijúce chránené živočíchy a rastliny.
Podľa Ambróša voľne žijúce prírodniny nemajú „gazdu“ a je na svojvôli súdov, ako si zákony vysvetľujú. Kritizoval, že súdy nepostihujú tých, ktorí páchajú trestnú činnosť na týchto prírodninách. Ambróš spomenul prípad, keď trovy súdneho konania musia nakoniec platiť pracovníci Štátnej inšpekcie ochrany prírody. „Stalo sa to v prípade zastrelenia dvoch rysov ostrovidov pri Banskej Bystrici, kde štátna inšpekcia ochrany prírody podala trestné oznámenia na pytliakov a Najvyšší súd rozhodol, že je platná vyhláška ministerstva poľnohospodárstva zo socializmu, a nie zákon o ochrane prírody z roku 1994,“ dodal Ambróš.
IGOR STUPŇAN
