Takto vyzerajú lesy v Národnom parku Poloniny, v oblasti bezprostredne susediacej s Národnou prírodnou rezerváciou Jarabá skala.
FOTO - ARCHÍV
LZO VLK
árodný škandál. Keby sa Rada Európy rozhodla odobrať Poloninám diplom, boli by sme prvou európskou krajinou, ktorá oň prišla.
„Od roku 1997, keď bolo územie Medzinárodnej biosférickej rezervácie Poloniny vyhlásené za národný park, v ochrane prírody sa nič podstatné nezmenilo. Skôr naopak. Naďalej pokračuje drancovanie lesov, holorubná ťažba sa dokonca stupňuje. Korunu barbarskému prístupu k prírodnému dedičstvu nasadil Krajský úrad v Prešove. Tento orgán štátnej správy napriek nesúhlasu Správy Národného parku Poloniny, štátneho podniku Povodie Bodrogu a Hornádu a urbárskych spoločností vlani prekategorizoval lesy osobitného určenia nad vodárenskou nádržou Starina na lesy hospodárske. Tým umožnil priamo v národnom parku a v ochrannom hygienickom pásme zdroja pitnej vody rozvíjať činnosti, ktoré zvyšujú riziko znečistenia pôdy a vody ropnými látkami,“ vysvetlil včera v Košiciach dôvody neobvyklej iniciatívy Rastislav Mičaník z Lesoochranárskeho zoskupenia VLK.
Podľa ochranárov výsledky monitoringu kvality vody v povodí i v samotnej nádrži potvrdzujú trvalú kontamináciu, čo dávajú do priamej súvislosti s lesohospodárskymi aktivitami v pásmach hygienickej ochrany. Ďalším dôsledkom ťažby sú badateľné výrazné erózne procesy, ktoré sa premietajú aj do rastúceho množstva sedimentov v nádrži.
V blízkej budúcnosti má byť vyhlásená Chránená krajinná oblasť Slovenský kras za ďalší, v poradí ôsmy národný park na Slovensku. Ako vnímajú lesoochranári na základe doterajších skúseností tento spôsob ochrany prírody? „Národné parky a chránené krajinné oblasti zaberajú 22,5 percenta rozlohy celej Slovenskej republiky. V tomto smere sme v Európe jednotkou. Zásadným spôsobom sa to na stave ochrany prírody neprejavuje. Stav slovenských lesov je kritický. Drevo sa ťaží dokonca v najprísnejšie chránených oblastiach. Vyhlasovanie národných parkov je podľa môjho názoru pokrytectvom najhrubšieho zrna. Dôvod je jediný: dostať sa k peniazom, ktoré je Európska únia ochotná investovať do ochrany prírody,“ povedal pre SME náčelník Lesoochranárskeho zoskupenia VLK Juraj Lukáč.
MIKULÁŠ JESENSKÝ
