Spoločná fotografia účastníkov summitu NATO. Postupne je ich čoraz viac. FOTO – ČTK
sa potlesk.
„Naši ústavní činitelia si podávali ruky, blahoželali si,“ opísal dianie prezidentov hovorca Ján Füle. Na dlhé oslavy nebol čas – na politikov sa okamžite vrhli novinári.
Po chvíli sa od delegácie odpojil premiér Dzurinda s hovorcom Martinom Maruškom. Prebehli cez ulicu do Kongresového centra, kde bol o premiéra taký veľký záujem novinárov, aký možno ešte v kariére nezažil.
V televíznom štúdiu na prvom poschodí Dzurinda vie, že prichádza čas skryť radosť. Opäť nasadí výraz, ako vždy pri úspechu: vážny a zamyslený pohľad. Je vidieť, že chce pred kamerou pôsobiť dojmom skromného politika.
Maskérky premiéra rýchlo líčia a češú, kameramani v rýchlosti pred živým vstupom pripravujú najlepší záber. „Desať minút,“ zahlási kameraman. Dzurinda nezáväzne konverzuje s redaktorom, popritom musí rozmýšľať, čo povie.
Pár metrov od premiéra stojí vysoký čiernovlasý bodyguard s prvými kvapkami potu na tvári. Hovorca Maruška všetkým v rýchlosti prikáže, aby vypli mobily. „5 minút,“ ozve sa kameraman.
„Mimochodom, koľko budete mať otázok,“ chce vedieť Dzurinda a upraví si účes. „Len jednu, aby to bolo rýchlejšie,“ odpovedá redaktor. Kameraman ešte na poslednú chvíľu žiada premiéra, aby si dal ruky na stôl.
Príhovor premiér nakoniec zvládol a s papierikom na poznámky odchádza na tlačovú konferenciu. Sála je taká plná, že niektorí musia sedieť na zemi. Len dve otázky, upozorňuje hovorca. Ochrankár stojí opretý o stenu, pot sa mu už leje po tvári.
Po skončení tlačovej konferencie však každý chce ešte otázku. Jeden starší americký novinár je zvlášť neodbytný: „Je mi ľúto, čakajú ma na obede,“ hovorí Dzurinda po anglicky. Nakoniec však rád odpovedal.
Na obed mešká desať minút, a to je v detailne naplánovanom programe cítiť. „Bol plánovaný odchod na spoločný obed do hotela Savoy. Ostatní členovia našej delegácie naňho v hoteli čakali a na obed sme prišli asi o desať minút neskôr. Ale iné delegácie na nás nečakali,“ povedal Füle.
V tzv. minútovníku je presne naplánovaný každý krok slovenskej delegácie od premiéra až po jeho posledného asistenta. Včera bol program najnáročnejší: z hotela na obed, z obeda na rokovanie Severoatlantickej rady, potom na tlačovku a opäť na slávnostnú večeru. Pri presunoch bolo naplánované všetko: kto pôjde v akom aute, s kým schádza po schodoch, s kým si podá ruku ako prvý.
Program pripravovali v Bratislave najmenej šesť mesiacov. Nakoniec z neho vypadla najpríjemnejšia časť – oslavy. Traja ústavní činitelia sa zhodli, že v skutočnosti pozvánka nie je až takou bombou. Pozvanie totiž ešte neznamená vstup.
