17. - 19. septembra 1949: Prvé washingtonské zasadnutie Severoatlantickej rady (North Atlantic Council - NAC) rozhodlo o vytvorení Výboru pre obranu (Defence Comitee) zloženého z ministrov obrany členských krajín. Výbor sa schádzal aspoň raz do roka.
18. februára 1952: Grécko a Turecko sa stali 13. a 14. členskou krajinou NATO.
23. októbra 1954: Podpis Parížskych dohôd, prizvanie Nemeckej spolkovej republiky do aliancie.
5. mája 1955: Nemecká spolková republika sa stáva 15. členom NATO.
14. mája 1955: Formovanie Varšavskej zmluvy ôsmich východoeurópskych krajín.
16. - 19. decembra 1957: Prvý summit NATO. Na zasadnutí NAC sa prvýkrát zúčastnili premiéri vlád členských krajín. Dôvodom bola panika po vypustení sovietskeho sputnika v októbri 1957. Rozhodlo sa o vytvorení amerických základní v Európe, na ktorých mali byť rozmiestnené jadrové zbrane. Vytvorený Výbor pre vedu (Science Comitee).
jún 1959: USA dokončili prvú atómovú raketonosnú ponorku - vznik tzv. strategickej triády.
16. októbra 1967: Otvorenie nového veliteľstva NATO v Bruseli.
30. - 31. mája 1972: NATO súhlasilo s vytvorením Konferencie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (KBSE).
12. decembra 1979: NATO sa rozhodlo umiestniť jadrové hlavice Pershing II v Európe, ak Sovieti odmietnu stiahnuť svoje strely SS-20 z východnej Európy.
30. mája 1982: Španielsko sa stalo 16. členom NATO.
28. novembra 1985: Mimoriadny summit NATO, na ktorom prezident USA referoval o stretnutí s Michailom Gorbačovom (rokovania o likvidácii striel stredného a krátkeho doletu a znížení strategických jadrových síl o 50 percent).
17. februára 1987: Vo Viedni sa začali rozhovory členských krajín NATO a Varšavskej zmluvy o mandáte pre rokovanie o konvenčných ozbrojených silách v Európe.
8. decembra 1987: Americký prezident Ronald Reagan a sovietsky líder Michail Gorbačov na Washingtonskom summite podpísali zmluvu o znížení počtu jadrových striel stredného doletu (INF).
14.-15. decembra 1989: Rada NATO na úrovni ministrov rokovala o vývoji v strednej a východnej Európe.
19. decembra 1989: Sovietsky minister zahraničných vecí Eduard Ševardnadze navštívil veliteľstvo NATO a generálneho tajomníka.
11.-13. februára 1990: Ministri zahraničia členských štátov NATO a Varšavskej zmluvy sa zišli v Ottawe na konferencii o takzvanom Otvorenom nebi (dohoda podpísaná v marci 1992 v Helsinkách), princípe otvorenosti vo vojenských otázkach, ktorá signatárom umožňuje sústreďovať informácie o ozbrojených silách a aktivitách druhej strany.
6. júla 1990: Londýnsky summit NATO prijal Londýnsku deklaráciu o transformácii aliancie s návrhmi na rozvoj všestrannej spolupráce s krajinami strednej a východnej Európy.
19. novembra 1990: Pri príležitosti summitu KBSE v Paríži 22 štátov, členské krajiny NATO a Varšavskej zmluvy, podpísali zmluvy o konvenčných ozbrojených silách v Európe (CFE) a vydali Spoločnú deklaráciu o neútočení.
26.-28. novembra 1990: Na zasadaní Severoatlantického zhromaždenia v Londýne udelili štatút pridruženého delegáta členom parlamentov ZSSR, Bulharska, ČSFR, Maďarska a Poľska.
24. februára 1991: Začiatok pozemnej ofenzívy koaličných síl v Kuvajte.
25. februára 1991: Predstavitelia krajín Varšavskej zmluvy oznámili v Budapešti rozpustenie jej vojenskej štruktúry.
6. októbra 1991: Na stretnutí v Krakove deklarovali ministri zahraničných vecí ČSFR, Poľska a Maďarska želanie zapojiť krajiny do činnosti NATO.
7.-8. novembra 1991: Summit NATO v Ríme prijíma zásadný transformačný dokument Strategická koncepcia aliancie a Rímsku deklaráciu o mieri a spolupráci.
20. decembra 1991: Inauguračné zasadanie Severoatlantickej rady pre spoluprácu za účasti zástupcov všetkých členských krajín a 9 krajín strednej a východnej Európy.
10. apríla 1992: Prvé stretnutie Vojenského výboru NATO s ministrami obrany a náčelníkmi generálnych štábov krajín strednej a východnej Európy.
10. - 11. januára 1994: Bruselská deklarácia NATO znovu potvrdila, že aliancia je otvorená na vstup ďalších európskych štátov prostredníctvom programu Partnerstva pre mier, ktorý koordinuje obranu strednej a východnej Európy.
27. januára 1994: V Moskve bol podpísaný Program vojenskej spolupráce medzi Ruskom a NATO.
12.-16. septembra 1994: Prvé spoločné cvičenie Partnerstva (Cooperative Bridge) v Poľsku. Zúčastnilo sa na ňom 13 krajín.
27. mája 1995: Zasadanie Severoatlantického zhromaždenia v Budapešti sa sústredilo na problematiku rozšírenia NATO.
31. mája 1995: Rusko pristúpilo k Partnerstvu pre mier.
2. - 3. decembra 1996: Summit OBSE v Lisabone prijal deklaráciu spoločného a úplného bezpečnostného modelu pre Európu pre 21. storočie.
8.-9. júla 1997: Na Madridskom summite rozhodli o prizvaní Česka, Maďarska a Poľska ku vstupným rozhovorom o rozšírení NATO.
30. januára 1999: Severoatlantická rada dala mandát generálnemu tajomníkovi NATO Javierovi Solanovi, aby nariadil letecké údery proti Juhoslávii v súvislosti s vývojom politického procesu urovnania kosovského konfliktu.
12. februára 1999: Česká republika, Maďarsko a Poľsko sa stali členmi NATO.
23. marca 1999: Javier Solana vydal rozkaz na bombardovanie Juhoslávie.
23.-25. apríla 1999: Summit vo Washingtone pri príležitosti 50. výročia založenia NATO prijal novú strategickú koncepciu pre 21. storočie, v ktorej si Severoatlantická aliancia schválila možnosť zasahovania mimo územia členských štátov v bližšie nedefinovanom „euroatlantickom priestore“ s tým, že „prvoradú zodpovednosť“ za udržovanie mieru nesie OSN. NATO a sedem štátov susediacich s Juhosláviou prijali Pakt stability Balkánu, ktorý predložilo Nemecko.
10. júna 1999: Po 78 dňoch bombardovania NATO pozastavilo letecké útoky proti Juhoslávii.
30. mája 2001: V Budapešti sa konala historicky prvá spoločná schôdzka ministrov zahraničných vecí Severoatlantickej aliancie a Európskej únie o situácii na Balkáne a ďalšej spolupráci.
13. júna 2001: Generálny tajomník NATO George Robertson v Bruseli vyhlásil, že na summite v Prahe na jeseň 2002 ponúkne NATO členstvo ďalším krajinám, prípadne jednej krajine. Rozšírenie NATO podporil tiež americký prezident George Bush.
8. novembra 2001: Dolná komora amerického Kongresu, Snemovňa reprezentantov, schválila návrh zákona podporujúci skoré rozšírenie NATO a vyčlenila na tento účel 55 miliónov dolárov.
