Generálny tajomník NATO George Robertson (uprostred) ukazuje americkému prezidentovi Georgeovi W. Bushovi (vľavo) jeho miesto. FOTO - ČTK
PRAHA - Americký prezident George Bush získal na summite v Prahe možno viac, ako si myslel: všetkých 19 spojencov tlačí Irak k odzbrojeniu. NATO tiež odsúhlasilo zriadenie jednotiek rýchleho nasadenia, ktoré by mali prebrať zodpovednosť aj v boji proti terorizmu.
Ameriku poteší aj to, že sa spojenci dohodli na špecializácii armád. Čoraz slabšie európske armády tak budú schopné Washingtonu pomôcť aspoň v konkrétnych vybraných oblastiach.
Navyše Bush získal sedem nových spojencov: Američania v Prahe opakovane naznačili, že budúci členovia ich podporujú viac ako niektorí dlhoroční partneri.
Irak
Aliancia vyzvala Irak, aby okamžite a bezpodmienečne splnil požiadavky rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN a vzdal sa zbraní hromadného ničenia. Spoločné stanovisko síce nie je také razantné, ako by si Bush predstavoval, napriek tomu je jeho úspechom. Za text, v ktorom sa hovorí o vážnych následkoch v prípade neplnenia rezolúcie, totiž hlasovalo napríklad aj Nemecko, ktoré je dnes najhlasnejším európskym odporcom zásahu proti Saddámovi.
Dohoda je v podstate ponukou aliancie pre OSN, podľa amerických predstaviteľov by sa ale dala chápať aj ako ponuka vojenskej podpory. A to aj napriek tomu, že Amerika pri prípadnom zásahu stále neráta s akciou celej aliancie.
„Summit NATO ukázal, že medzinárodná komunita je absolútne jednotná v podpore rezolúcie OSN, že Saddám Husajn sa musí vzdať zbraní,“ povedal britský premiér Tony Blair. „Takáto zhoda teraz panuje v celom civilizovanom svete.“
Ani summit ale neprekonal rozpory medzi Amerikou a niektorými Európanmi. Bush síce dostal podporu, ale ukrytú za OSN. Čisto americký zásah zostáva pre väčšinu jeho vlastných spojencov neprijateľný. Najjasnejšie to povedal americkej agentúre AP nemecký minister zahraničia Joschka Fischer: „Naša pozícia je jednoznačná: nezúčastníme sa na vojenskom útoku proti Iraku.“
Nová sila
V Prahe sa lídri aliancie dohodli na vzniku novej spoločnej jednotky. Práve tá by mohla v budúcnosti zasahovať aj v krajinách, ako je Irak. „NATO musí byť schopné vyslať rýchlo jednotky, kdekoľvek to bude potrebné,“ píše sa v záverečnom komuniké summitu. Mali by zasahovať proti terorizmu, báť sa ich majú krajiny, ktoré ohrozujú svet chemickými, biologickými a jadrovými zbraňami.
Vytvorenie jednotiek rýchleho nasadenia výrazne presadzuje Amerika. Podľa Busha musí mať aliancia veľmi dobre trénovaných vojakov, ktorí dokážu operovať vo vzduchu, na súši aj na mori. „Ešte nikdy sme spoločnú obranu nepotrebovali viac,“ povedal. Jednotky by mali mať 20 000 mužov. Operovať by mali najneskôr v októbri 2004.
V novom NATO bude nutné znížiť priepasť vo vojenskej pripravenosti medzi Európou a Amerikou. Aj o tom sa v Prahe hovorilo. Pomôcť by mala špecializácia jednotlivých armád. Budúci členovia tiež musia rozmýšľať, v čom by mohli NATO pomôcť - pri vstupe do aliancie by im to malo byť jasné.
Na summite sa aliancia dohodla aj na tom, že Európa bude skúmať, ako by sa mohla pridať k Amerike pri budovaní protiraketovej obrany. Cieľom je vytvoriť nepriestrelný dáždnik nad celým euro-atlantickým priestorom.
„Sú to rozhodnutia, nie obyčajné deklarácie,“ ubezpečil všetkých generálny tajomník NATO George Robertson.
