Policajt upokojuje plačúcu ženu na mieste výbuchu autobusu v Jeruzaleme. FOTO - REUTERSNa mieste výbuchu zostali len vrecia s mŕtvymi telami. FOTO - REUTERS
JERUZALEM - Dotrhané školské tašky, porozhadzované nezjedené desiate, plno krvi a pach spáleného ľudského mäsa. Svedectvá ľudí o kričiacich deťoch a bezvládnych telách visiacich z rozmlátených okien. Jeruzalem zažil svoj ďalší teroristický útok. Je to prvý samovražedný útok so smrteľnými následkami od masakry v jedálni Hebrejskej univerzity z 31. júla. Útočník si za miesto svojho činu vybral autobus č. 20 plný stredoškolákov. Explózia stredne veľkej nálože umiestnenej na tele palestínskeho teroristu zabila 11 ľudí a asi päťdesiatku zranila. Nálož bola naplnená úlomkami kovu a skrutkami.
Zodpovednosť prostredníctvom al-Džazíry prevzal Hamas, hoci 23-ročný páchateľ bol podľa svojich priateľov priaznivcom Islamského džihádu. Jeho otec povedal, že jeho náboženstvo mu prikazuje byť na syna hrdý.
Hovorca organizácie Abdel Aziz Rantsi povedal, že také útoky ako v Jeruzaleme prinútili nového vodcu Strany práce Amrama Micnu, aby začal hlásať teóriu o stiahnutí sa Izraela z Gazy. Atentátnik Nael Azmi Abu Hilail nebol na izraelskej listine hľadaných osôb podozrivých z terorizmu. Pochádzal z Betlehema. Práve Betlehem bude pravdepodobne miestom ďalšej akcie izraelskej armády. Predpokladá sa, že vojaci mesto znovu obsadia po tom, čo sa z neho v auguste stiahli. Vysoký armádny zdroj pre izraelské rádio potvrdil, že ak sa skutočne preukáže, že muž pochádzal z Betlehema, armáda sa tam presunie. Betlehem bol zahrnutý do plánov bývalého ministra obrany Benjamina Ben Eliezera, ako mesto z ktorého sa výmenou za zastavenie násilia na izraelských civilistoch, stiahne armáda. Ďalším mestom bol Hebron. Tam sa už vojaci vrátili začiatkom týždňa v reakcii na útok, pri ktorom zastrelili 12 Izraelčanov.
Palestínske vedenie útok odsúdilo, ale obvinilo izraelské vedenie zo zodpovednosti. Izrael reagoval prostredníctvom Šaronovho hovorcu Davida Bakera: „Palestínčania zotrvávajú na svojej krvavej agende a sú spokojní len vtedy, keď zomierajú nevinní Izraelčania.“ Útok odsúdili aj poprední svetoví politici.
Krátko po útoku zvolal Šaron zasadanie bezpečnostného kabinetu, aby zvážil odvetné kroky. Na stretnutie nepozval šéfa diplomacie a svojho straníckeho rivala Benjamina Netanjahua. Hoci Šaronov úrad tvrdil, že účasť ministra zahraničných vecí pri týchto stretnutiach nie je vždy obvyklá, pozorovatelia si myslia, že Šaron sa chcel vyhnúť konfrontácii. Netanjahu by totiž zopakoval svoju požiadavku na vyhostenie Jásira Arafata.
Túto alternatívu však nevylučuje už ani prezident Moše Kacav. Podľa izraelského rozhlasu povedal, že aj táto možnosť by sa mala zvážiť. Čo je však v tejto chvíli jasné, je to, že Izrael až do ukončenia násilia odmieta akúkoľvek debatu o mierovom pláne, ktorý predpokladá aj vytvorenie palestínskeho štátu.
(mik, reuters)
