Pakistan má po troch rokoch opäť premiéra (v strede). FOTO - REUTERS
Pakistan je od včera o krok bližšie k demokracii. Podľa plánu prezidenta Parvíza Mušarráfa, ktorý sa rozhodol zreštaurovať činnosť demokratických inštitúcií tri roky po nenásilnom vojenskom prevrate, sa uskutočnili voľby a parlament napokon zvolil za premiéra prezidentovho favorita Míra Zafarulláha Chána Džamálího.
Minulý týždeň Mušarráf aktivoval civilnú ústavu, ktorú vlastnoručne doplnil o tridsať dodatkov posilňujúcich jeho moc. Poslanci s nimi nesúhlasia. Najkontroverznejším z nich zákonne spečatil moc armády, ktorá v súčasnosti dominuje v pakistanskej spoločnosti: nariadil vytvoriť Radu bezpečnosti a nadradil ju vláde. V stredu odovzdal moc parlamentu a zatiaľ nie je jasné, či tieto dodatky platia, alebo sa k nim bude môcť ešte vysloviť parlament, ktorý bol v posledných rokoch pakistanskej histórie pramálo potrebný. Pred voľbami si Mušarráf často kritizovaným referendom zaistil, aby ostal prezidentom ďalších päť rokov a prisvojil si moc rozpustiť parlament.
Po voľbách sa poslanci dlho nedokázali zhodnúť na spoločnom kandidátovi. Dve najsilnejšie strany Kajdí Azám (PML-QA), ktorá podporuje vojenskú vládu, prezývaná aj „kráľovská strana“ (103 poslancov), a Pakistanská ľudová strana (PPP) (80) expremiérky a prezidentovej odporkyne žijúcej v exile Bénazír Bhuttovej, nedisponujú väčšinou a majú príliš rozdielne programy. Rozhodujúce slovo v tejto situácii mohla mať tretia, islamská MMA, ktorá sa dožadovala, aby bol Mušarráf zbavený monopolu v politike. Päťdesiatosemročného Džamálího z provincie Balúčistán napokon podporilo 172 poslancov, stačila by mu jednoduchá väčšina z 329 zákonodarcov.
Mušarráf ušil pakistanskú demokraciu podľa svojho metra a nezriekol sa najmenšej právomoci. V parlamente má len 59 skutočných odporcov, ktorí sú proti tomu, aby v krajine naďalej vládla armáda. Riadi Pakistan autoritatívne, ale robí to s vlajkou boja proti korupcii. Do nej boli osobne zapletení niekoľkí jeho predchodcovia. Po 11. septembri 2001 má aj iné priority a medzinárodné záväzky. Stal sa kľúčovým spojencom USA v oblasti, kľúčovým z hľadiska operácie v Afganistane a teraz jeho krajina púta snáď najväčšiu pozornosť v pátraní po členoch al-Káidy a Talibanu. Mnohí z nich ušli práve do Pakistanu. Spojené štáty sa dívajú na Mušarráfove protidemokratické opatrenia v skutočnosti s oveľa menšími obavami než napríklad na to, že spletenec šiestich náboženských strán MMA, ktorý kandidoval s kartou protiamerikanizmu a žiadal, aby boli americké letecké základne v Pakistane zrušené, môže byť v parlamente jazýčkom na váhach.
