Ešte pred piatimi rokmi bolo Slovensko krajinou sklamaných ľudí s čudným vládcom a zlou povesťou.
Ukázalo sa, že sklamanie z vylúčenia a túžba patriť k elite môže byť pre malé krajiny veľkým motorom.
Po včerajšku už nemáme dôvod byť sklamaní, aj keď členmi klubu ešte stále nie sme. Do lepšej spoločnosti nás prijmú až potom, keď obstojíme v skúškach, ktorým bude čeliť i samotná aliancia.
Nebude to ľahké. Svet je čoraz komplikovanejší a ľuďom v malej krajine v strede Európy sa môže zdať, že najlepšou obranou pred výzvami sveta je hrať mŕtveho chrobáka, ktorého si nikto nevšimne. Najmä potom, čo sa Slovensko dvakrát popálilo v minulom storočí, keď sa stalo aktívnym spojencom dvoch vražedných aliancií – nacistickej a komunistickej.
Ale práve minulosť by nás mala naučiť rozoznávať dôležité okamihy a správne sa v nich rozhodnúť. Po prvý raz v celých našich dejinách máme šancu vstúpiť do klubu slušných krajín a dať zmysel našim predchádzajúcim zlyhaniam. Ak ju premárnime zo strachu alebo z lenivosti premýšľať o zmysle našich dejín, nebudeme mať právo byť sklamaní a nikto nás nebude ľutovať, ako úboho sme dopadli. Včera sme dostali šancu, ostatné je na nás.
Autor: Martin M. Šimečka
