Vo chvíli, keď povedal "Slovensko", ozval sa v salóniku šťastný potlesk.
"Naši ústavní činitelia si podávali ruky, blahoželi si," opisuje situáciu prezidentov hovorca Ján Fulle. Na dlhé oslavy však nebol čas - na politikov sa okamžite vrhli novinári.
Po chvíli sa od delegácie odpojil premiér Dzurinda s hovorcom Martinom Maruškom. Prebehli cez ulicu do Kongresového centra, kde premiéra čakal taký veľký záujem novinárov, aký možno ešte v kariére nezažil.
Vkĺzli do televízneho štúdia na prvom poschodí budovy. Dzurinda vie, že prichádza čas skryť radosť. Opäť nasadí výraz, ako vždy pri úspechu: vážny a zamyslený pohľad. Je vidieť, že chce pred kamerou pôsobiť dojmom skromného politika. Maskérky Dzurindu rýchlo líčia a češú, kameramani v rýchlosti pred živým vstupom pripravujú najlepší záber. "Desäť minút," zahlási kameraman.
Dzurinda si v hlave urovnáva prejav, popritom nezáväzne konverzuje s redaktorom. Pár metrov od premiéra stojí vysoký čiernovlasý bodyguard s prvými kvapkami potu na tvári. Hovorca Maruška všetkým v rýchlosti prikázal, aby si vypli mobily. "5 minút," ozve sa kameraman.
"Mimochodom, koľko budete mať otázok," chce vedieť Dzurinda a upraví si účes. "Len jednu, aby to bolo rýchlejšie," odpovedá redaktor. Kameraman ešte na poslednú chvíľu žiada premiéra, aby si dal ruky na stôl.
Príhovor nakoniec zvládol obstojne a s papierikom na poznámky odchádza na tlačovú konferenciu. Sála je taká plná, že niektorí musia sedieť na zemi. Len dve otázky, upozorňuje hovorca. Ochrankár stojí opretý o stenu, pot sa mu už leje po tvári. Po skončení tlačovej konferencie však každý chce ešte otázku. Jeden starší americký novinár je zvlášť neodbytný: "Je mi ľúto, čakajú ma na obede," hovorí Dzurinda anglicky. Nakoniec však rád odpovedal.
Dzurinda preto mešká desať minút. A to je v detailne naplánovanom programe cítiť. "Bol plánovaný odchod na spoločný obed do hotela Savoy. Ostatní členovia našej delegácie naňho v hoteli čakali a na obed sme prišli asi o desať minút neskôr. Ale iné delegácie na nás nečakali," povedal Fulle.
Program našich politikov je skutočne pripravený na minútu presne. V takzvanom minútovníku je presne naplánovaný každý krok slovenskej delegácie od premiéra až po jeho posledného asistenta. Včera bol program najnáročnejší: z hotela na obed, z obeda na jednanie Severoatlantickej rady, potom na tlačovku a opäť na slávnostnú večeru. Pri presunoch bolo naplánované všetko: kto pôjde v akom aute, s kým schádza po schodoch, s kým si podá ruku ako prvý.
Program pripravovali v Bratislave najmenej šesť mesiacov. Nakoniec z neho vypadla najpríjemnejšia časť - oslavy. Traja ústavní činitelia sa zhodli, že v skutočnosti pozvánka nie je až taká bomba. Pozvánka totiž ešte neznamená vstup.
Autor: MICHAL FRIŠ, Praha
