Tallin/Bukurešť/Ľubľana 21. novembra (TASR) - Šampanským, výkrikmi, potleskom, či dokonca oholenou bradou oslávili predstavitelia siedmich krajín - Slovinska, Slovenska, Litvy, Lotyšska, Estónska, Rumunska a Bulharska - dnešné rozhodnutie Severoatlantickej aliancie na summite v Prahe o ich prijatí do svojich radov.
Lotyšský premiér Einars Repse označil dnešný deň za najdôležitejší v histórii krajiny od vyhlásenia nezávislosti od Sovietskeho zväzu v roku 1991. "Znamená to, že naša nezávislosť a ideály slobody a demokracie, za ktoré sme vždy bojovali, budú navždy chránené," vyhlásil pred davom v lotyšskej metropole Riga.
Jeho estónsky kolega Mart Laar dodržal prísľub z minulého roku, že si oholí svoju plavú bradu, ak NATO ponúkne členstvo pobaltským krajinám, ktoré si to stanovili za prioritu svojej politiky ešte pred desaťročím.
"Ak zoberieme do úvahy, kde sme boli pre niekoľkými rokmi, je to radostné," uviedla estónska poslankyňa Mari-Ann Kelamová popíjajúc šampanské.
Pre pobaltské krajiny má prijatie do aliancie mimoriadnu cenu. Hoci sa tomu politici snažia vyhýbať, väčšina obyvateľstva Lotyšska, Estónska a Litvy uvedie Rusko ako dôvod číslo jeden v odpovedi na otázku, prečo sa chcú dostať pod ochranné krídla aliancie.
Poslanci bulharského parlamentu okamžite prerušili debatu o budúcoročnom rozpočte, aby mohli schváliť vyhlásenie oceňujúce NATO.
"Dnes Bulharsko dosiahlo svoj prvý významný úspech v 21. storočí," konštatoval Plamen Panayotov z vládnuceho Národného hnutia za Simeona II. "Toto je prvý moment národnej dôstojnosti od skončenia prvej svetovej vojny," vyhlásil starosta Bukurešť Traian Basescu.
Podľa rumunského prezidenta Iona Iliesca je národ svedkom historického momentu, ktorý znamená "totálne a radikálne" skoncovanie s minulosťou a konečne aj návrat Rumunska do euroatlantického priestoru". Ako ďalej zdôraznil, Rumunsko má historickú šancu na aktívne zapojenie sa do procesu zjednocovania Európy a vytváranie slobodnej budúcnosti.
Po uliciach rumunskej metropoly a iných miest dnes oslavovalo obyvateľstvo rozhodnutie aliancie, pričom mnohí mávali americkými zástavami. Hoci sa v Temešvári objavili aj letáky odporcov NATO vyzývajúce na vyslovenie "nie vojne, militarizácii a aliancii", pravdepodobne polícia ich odstránila.
Pre slovinského prezidenta Milana Kučana ponúka prijatie Slovinska možnosť zapojiť sa do euroatlantického systému kolektívnej obrany. Ľubľane sa tak podarilo splniť jeden z cieľom krajiny stanovený na začiatku jej samostatnej existencie.
Predseda slovinského parlamentu Borut Pahor na rozdiel od ostatných, ktorí zdôrazňujú obranný aspekt členstva, poukázal na jeho politický význam, hoci nepodceňuje ani bezpečnostné dôvody.
Slovinský minister zahraničných vecí Dimitrij Rupel považuje pozvánku do NATO za dôkaz toho, že medzinárodné spoločenstvo definitívne uznalo zrelosť Slovinska a jeho oprávnenosť patriť k Západu. Úspech je o to väčší, že sa to Slovinsku podarilo ako jedinému z nástupníckych štátov bývalej Juhoslávie.
