
Izraelský osadník prechádza s pištoľou popri svojom automobile chvíľu po tom, čo karosériu zasiahlo päť guliek v blízkosti osady Kedumim. Osadu zriadili asi pred mesiacom. Izraelský premiér Ariel Šaron odmieta okamžité zastavenie výstavby novej osady, ktorá je dôvodom vážnych sporov medzi Izraelom a Palestínčanmi.
FOTO - TASR/EPA
Letné oblečenie Rivky Širkaziovej - kvietkované šaty a slamený klobúčik - zdobí dosť nevhodný doplnok, samopal M-16. „Ja nie som hliadka,“ hovorí, keď nastupuje do auta v židovskej osade Rahelim na polceste medzi Nábulusom a Ramalláhom. Jej manžel zatiaľ v aute skúma na počítači možnosti, kadiaľ sa dá dostať do Izraela a kadiaľ to bude najbezpečnejšie, píše agentúra AFP. Tých bezpečných ciest však nie je veľa.
Aj keď od 13. júna oficiálne platí prímerie s Palestínčanmi, izraelská armáda nabáda osadníkov na ostražitosť. Odporúča im, aby cestovali len v konvojoch a najlepšie s ozbrojeným sprievodom. Aj po miestnych cestách vozia deti do školy pancierové autobusy. Ešte horšia je situácia na cestách vedúcich cez Palestínčanmi obývané územia - aj tie, ktoré nepatria pod palestínsku správu alebo boli zaistené pre bezpečný transport osadníkov. Štyria osadníci boli zabití na cestách od začiatku prímeria. Pre osadníkov neplatí. „Toto je naša každodenná realita,“ hovorí Rivka, kým sa vydáva na cestu.
Osadníkom by mala cestovanie za zelenou líniou, t. j. hranicou územia obsadeného Izraelom v roku 1967, zjednodušiť tzv. mapa života. Vypracovala ju izraelská kartografická spoločnosť a je na nej Gaza a Predjordánsko s vyznačením všetkých miest, kde došlo k streľbe.
Sú na nej vyznačené židovské a palestínske sídla, izraelské hliadky, nebezpečné cesty a „bezpečné“ obchádzky. Mnohí sa však obávajú, že mapa robí cestovanie ešte nebezpečnejším. Je totiž ľahko dostupná pre všetkých.
Predchádzajúce vlády osadníkov rôznymi daňovými úľavami a výhodnými pôžičkami nabádali, aby sa tu usadili. Ďalších sem priviedlo odhodlanie brániť izraelskú suverenitu na biblickej pôde. Pre Palestínčanov sú „agentmi okupačnej sily“, votrelcami na území, na ktorom by mal vzniknúť palestínsky štát, píše denník Jeruzalem Post.
Osady sú problémom pre Izrael. Predstavujú prekážku tzv. územného riešenia konfliktu - sú roztrúsené na palestínskom území, 150 osád a 200-tisíc židovských osadníkov medzi tromi miliónmi Palestínčanov. „Arabi chcú túto zem a zabíjajú, aby ju získali,“ hovorí 28-ročný Israel. „Nie je pravda, že nenávidím Palestínčanov, ale som proti tomu, aby mali štát,“ dodáva.
Osadníci sa dnes obracajú proti premiérovi Arielovi Šaronovi, ktorý bol kedysi ich najväčším obhajcom. Na mnohých miestach postavili vlastné ozbrojené hliadky. Minulý týždeň proti nim musela zasiahnuť armáda, keď blokovali cesty a ničili palestínske polia.
Počas palestínskej intifády od septembra minulého roku bolo medzi takmer 120 židovskými obeťami konfliktu asi 30 osadníkov (z celkového počtu takmer 600 obetí). Niektorí sa rozhodli odísť - podľa denníka Jediot Achronot by to urobilo 19 percent, keby na to mali prostriedky. „Zajtra odchádzam. Kufre mám už zbalené,“ hovorí Mira Okin z osady Homeš.
Izraelské mierové hnutie Mier teraz je pripravené pomôcť osadníkom presídliť sa. Tri štvrtiny sú však odhodlané zostať. (kl)