Bratislava 21. novembra (TASR) - Pozvánka SR do NATO môže významným spôsobom prispieť k oživeniu zbrojárskej výroby, ktorá sa za vlaňajší rok dostala na úroveň asi 1,9 miliardy Sk. Ešte v roku 1993 však Slovensko oproti tomu vyprodukovalo takmer dvojnásobný objem špeciálu.
Oživenie obranného priemyslu očakávajú tak samotní domáci výrobcovia a obchodníci z tejto sféry, ako aj Ministerstvo hospodárstva (MH) SR. K tomu má prispieť nielen modernizácia slovenskej armády, ale vstupom do aliancie sa zlepší aj prístup na nové odbytové trhy. Podľa MH členstvo v NATO navyše umožní Slovensku zapojenie do programu bezpečnostných investícií aliancie, ako aj jej Vedeckého programu, ktorý sa okrem vojenskej výroby zameriava na civilný výskum a aplikáciu výskumu vo výrobe.
Prezident DMD holdingu Ivan Šubrt očakáva, že dôjde k zjednodušeniu styku s krajinami NATO predovšetkým kvôli absencii bezpečnostného rizika. V oblasti ťažkej techniky sa podľa neho dá predpokladať "len" modernizácia. Širší rozvoj novej výroby očakáva hlavne v kolesovej technike ľahkej a strednej kategórie, kam patria napríklad vozidlá Aligátor a AMV. Jeho vyjadrenia potvrdzuje aj generálny riaditeľ Kerametalu Igor Junas, podľa ktorého môže Slovensko krajinám NATO ponúknuť hlavne takúto kolesovú techniku. Okrem ľahkého obrneného transportéra Aligátor I. Junas upozorňuje na viacúčelové obrnené vozidlo Tatrapan, húfnicu Zuzana, ťahač bojových lietadiel Talet či odmínovacie zariadenie Božena. Rovnako konkurencieschopný je aj protilietadlový komplex Drams, vyslobodzovací tank VT 72 B, či vežový komplet Kobra. Tieto výrobky spĺňajú štandardy NATO aj podľa MH.
Zbrojárska výroba tvorila pred rokom 1990 základ slovenského strojárskeho priemyslu, keď dosahovala asi 60 % jeho celkovej produkcie. Garanciou odbytu bolo v tom čase zoskupenie bývalého východného bloku RVHP na čele so Sovietskym zväzom. Po roku 1990 podľa prezidenta Zväzu strojárskeho priemyslu SR Milana Cagalu v krajine nenastala konverzia, ale skôr likvidácia zbrojárskej techniky, lebo v rámci Československa až zhruba 90 % špeciálnej techniky produkovalo práve Slovensko.
V roku 1993 objem výroby slovenského zbrojárskeho priemyslu dosahoval podľa údajov MH viac ako 3,4 miliardy Sk. Potom však nastal výrazný pokles - v roku 1997 produkcia špeciálnej techniky predstavovala už len asi 650 miliónov Sk. Odvtedy však dochádzalo k postupnému rastu a za vlaňajší rok sa výroba dostala už na 1,894 miliardy Sk. Počet pracovníkov v tomto sektore sa za sledované obdobie znížil zo 4 600 na minuloročných viac ako 1 500.
Export zbraní SR prešiel podobným vývojom - poklesom do roku 1997 a s následným návratom na staré pozície zo začiatku 90. rokov. V minulom roku sa tento export, krytý nielen vývozom nových výrobkov ale aj vývozom techniky zo zásob rezortu obrany, dostal už na 4,3 miliardy Sk, čím mierne (asi o 100 miliónov Sk) prekročil export v roku 1993.
