Na summite v Prahe dnes s najväčšou pravdepodobnosťou dostanú pozvánky siedmi kandidáti. Do aliancie sa dostanú všetky tri pobaltské krajiny, Slovinsko a Slovensko a spolu s nimi aj Bulharsko a Rumunsko. Prečo práve oni? Prečo nie aj Albánsko, Macedónsko a Chorvátsko? Môžu kandidáti aliancii niečím vôbec pomôcť?
SLOVINSKO
Slovinsko sa dlhodobo považuje za najhorúcejšieho kandidáta. Podľa mnohých bolo pripravené už v roku 1997 na summite v Madride. Pozvánky však dostali len Česi, Maďari a Poliaci. Slovinsko sa na rozdiel od Slovenska v Madride menovite spomenulo, ako kandidát pre ďalšiu vlnu rozšírenia. Po prvej trojke je Slovinsko politicky a ekonomicky najlepšie pripraveným východoeurópskym kandidátom. Nemalo Mečiara.
V jeho prospech hovorí aj geografia. Vstupom do aliancie by Slovinsko vytvorilo akýsi most medzi Talianskom a Maďarskom.
Problém je v armáde. Napriek tomu, že vojenský rozmer rozšírenia nehrá až takú úlohu, ako si to ešte pred pár rokmi mnohí mysleli, Slovinsko má čo doháňať. Ľubľana mešká s armádnou reformou. Najmä Washington nie je spokojný s množstvom peňazí, ktoré krajina vyčlenila na obranu (1,5 percenta HDP - 283 miliónov eur) a slabé je to aj s podporou verejnosti.
Vstup do NATO podporuje len približne 40 percent Slovincov. Vláda prisľúbila, že urobí referendum o vstupe do NATO. „Pozvanie z Prahy sa preto ešte môže skončiť blamážou,“ hovorí analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Ivo Samson.
ESTÓNSKO
Krajina nemá zásadné problémy s politickými a ekonomickými kritériami. V tomto smere sa mohla stať členom už pred tromi rokmi. A to aj napriek problémom s ruskou menšinou, ktorej Estónsko nechce priznať všetky práva.
Kľúč k pozvánke pre všetky tri pobaltské krajiny ale držalo v ruke Rusko. Dvere do aliancie sa pre ne otvorili až minulý rok, keď Putin prestal blokovať rozšírenie.
Podobne ako väčšina kandidátov aj Estónsko zaostáva vo výdavkoch na obranu (1,79 percenta HDP - 101,6 milióna eur). Má jednu z najmenších aktívnych armád, v zbrani je len 5 510 ľudí.
Podľa odborníkov by vojensky mohlo byť zaujímavé len v prípade, že by aliancia chcela rozmiestniť svoje jednotky čo najbližšie k ruskej hranici. (To však teraz vôbec nevyzerá reálne.)
„V prospech pozvánky pre všetkých troch severných kandidátov hovorí aj silná podpora Nórska a Dánska. Ide o takzvanú nordickú solidaritu,“ hovorí Samson.
LOTYŠSKO
Je na tom takmer rovnako ako Estónsko: aj tu zohralo hlavnú úlohu pre jeho prijatie Rusko.
Ani v jeho prípade aliancia nezíska výraznú vojenskú pomoc (1,2 percenta HDP - 159 miliónov eur), sila je skôr v histórii. NATO sa dostáva na územie bývalého Sovietskeho zväzu.
Západ vyčíta Lotyšsku korupciu a slabiny v administratíve. V uplynulých dňoch sa objavili informácie, že Washington nie je spokojný s prístupom krajiny k príprave na členstvo, pozvánka v Prahe je však takmer istá.
Rovnako ako ostatné dve pobaltské krajiny aj Lotyšsko malo výhodu v nevýhode, že začínalo od nuly: po vzniku štátu prakticky nemalo armádu. „Preto tieto krajiny teraz nemajú problémy s reformou ozbrojených síl,“ hovorí Samson.
Problém môže byť v podpore na vstup, ktorá kolíše okolo 50 percent. Hlavný podiel na odpore proti aliancii má početná ruská menšina, ktorá v Lotyšsku žije.
LITVA
Aj s treťou pobaltskou krajinou je to podobné. O všetkom rozhodlo Rusko. Na rozdiel od Lotyšska a Estónska ale nemá problém s ruskou menšinou. „Ak by nedošlo k 11. septembru a v Prahe by sa nekonal veľký tresk, bola by to pravdepodobne práve Litva, ktorá by z tejto trojice dostala pozvánku,“ hovorí Samson.
Aj v jej prípade nejde o zásadnú vojenskú pomoc aliancii (1,77 percenta HDP - 244 milióna eur). Zo strategického pohľadu je však dôležitá jeho hranica s Poľskom. Na rozdiel od jej severných susedov by tak mala byť obrana Litvy jednoduchšia. „Experti sa zhodujú, že všetky tri krajiny sú prakticky neubrániteľné,“ hovorí Samson.
Problém môže vzniknúť aj pre spornú oblasť Kalinigradu. Vstupom Litvy do NATO by bola táto ruská enkláva kompletne obkolesená členskými krajinami aliancie. Európa sa s Ruskom snaží Kaliningrad vyriešiť, je však dosť dobre možné, že v budúcnosti to môže byť zásadný problém.
BULHARSKO
Do partie pozvaných sa ako posledné zaradili Bulharsko a Rumunsko. Podľa odborníkov v príprave na vstup za ostatnými piatimi kandidátmi výrazne zaostávajú, po 11. septembri a vojne v Afganistane sa ale stali hlavne pre Ameriku dôležitými spojencami.
Nikto netvrdí, že Bulharsko sa dokázalo vyrovnať s ekonomickými problémami, vysokou korupciou a zaostávaním v reforme armády. Tá je aj napriek vysokým výdavkom na obranu (2,65 percenta HDP - 395,9 milióna eur) len v rozbehu. Bulhari musia znížiť takmer o polovicu počet svojich vojakov. Ako ostatní kandidáti aj oni musia z pomerne veľkej, ale nebojaschopnej armády, urobiť menšiu, akcieschopnú silu.
V prospech Bulharska najviac hovorí zemepis. Amerika Sofiu ako partnera ocenila už teraz pri vojne v Afganistane. Podobne kľúčovú úlohu by mohlo zohrať aj v prípade Iraku. Jasný je jeho význam pri balkánskych misiách NATO. Aliancia iste uvíta, ak v Bulharsku bude mať svoje vojenské základne. „Bez 11. septembra by Bulharsko zostalo mimo,“ hovorí Samson.
RUMUNSKO
Aj Rumunsko sa dostalo medzi pozvaných na poslednú chvíľu. Experti sa zhodujú, že je na tom ešte horšie ako Bulharsko. Jediným skutočným dôvodom, prečo ho aliancia chce zobrať pod svoju ochranu, je jeho poloha a vzťahy k Amerike.
Bukurešť sa určite snaží. Američania oceňujú, že zvyšuje rozpočet na obranu (2,38 percenta HDP - 1,06 miliardy eur), napriek tomu by pred 11. septembrom len ťažko splnilo podmienky vstupu: korupcia a politické slobody nie sú stále na prijateľnej úrovni. „Rumunsko je asi najproblémovejšou krajinou spomedzi kandidátov,“ hovorí Ivo Samson.
Na druhej strane je však krajinou, ktorá najvýraznejšie podporuje Ameriku. Prejavilo sa to v Afganistane a je to zrejmé aj pri Iraku. Už teraz prisľúbilo, že v prípade akcie v Iraku poskytne svoje mierové jednotky.
Rumuni hovoria, že do aliancie budú môcť prispieť špecializovanými jednotkami. Sú vraj dobre pripravení na boj v horách a skúsenosti majú aj policajné jednotky. „Existuje vážne podozrenie, že Rumunsko deklaruje viac, než na čo skutočne má,“ hovorí Samson.
