Praha je v pohotovosti. Busha síce strážia americkí ochrankári, ale jeho bezpečnosť neberú na ľahkú váhu ani českí policajti. Títo sa chystali na anarchistov, ktorí si na demonštráciu zvolili čas tesne pred slávnostnou večerou, ktorú pre hostí summitu usporiadal minister zahraničia Cyril Svoboda. FOTO - ČTK
výrazom tváre a hadičkou v uchu. Najstráženejší hosť v hoteli - americký prezident George Bush - je práve v izbe.
„Nemôžeme nič povedať, nevieme, kde je prezident,“ hovorí šedivý ochrankár v slušivom obleku, čo stojí pred vchodom. Pohľadom neustále skúma okolie: cestu, parkovisko, strechy, odkiaľ vykúkajú ostreľovači. Hoci Bush pred pol hodinou prešiel okolo neho do hotela, ochrankár tvrdí: „Tadiaľto nešiel.“
Prízemie obývajú vybraní novinári - korešpondenti Bieleho domu, ktorí s prezidentom chodia na každú zahraničnú cestu. Vo veľkej sále ťukajú do svojich notebookov, alebo obedujú a diskutujú o vojne v Iraku. Väčšina z nich sú Američania, a tí sa nikam neponáhľajú - v Amerike je ešte noc.
V rohu miestnosti stojí večne obsadený stolnotenisový stôl. „My novinári však stolný tenis veľmi nevieme,“ hovorí zavalitý chlapík - redaktor Los Angeles Times, ktorý si práve priniesol štvrtú porciu lososa. „Ľudia z tlačového sú oveľa lepší.“
Tlačový odbor Bieleho domu má miestnosť hneď vedľa. Cez pootvorené dvere vidieť Bushovho hovorcu Ariho Fleischera za počítačom. Občas príde medzi novinárov na improvizovanú tlačovku. Chcú vedieť, prečo Bush zmenil program a s prejavom vystúpi v hoteli, namiesto v rádiu Slobodná Európa.
„Dostali sme určitú hrozbu, preto sme zmenili pôvodné miesto na bezpečnejší hotel Hilton,“ odpovedal Fleischer. Fúzatému reportérovi z Reuters to nestačí: Teroristická hrozba? „Ostaňme len pri hrozbe,“ usmial sa hovorca. Nakoniec povedal: „Posledná otázka, musím pokračovať v medových týždňoch.“ Každý si všimol, že má na prste snubný prsteň.
Americkí novinári hovoria, že práve preto ich práca baví: sú priamo spätí s ľuďmi z Bieleho domu. „Bol som už na osemdesiatich cestách s rôznymi prezidentmi. Často ich v lietadle vidíte úplne inak - sú unavení, rozprávajú sa s vami ako normálni ľudia,“ hovorí redaktor Reuters a ponáhľa sa do sály, kam práve prichádza Bush s prejavom.
Všetci ochrankári sú vtedy v pozore. V hlavnej hale sa nervóznym krokom prechádza jeden z nich - ani nie tridsaťročný mladík. Počúva hlas v slúchadle, po chvíli si vyhrnie rukáv a do ukrytého mikrofónu povie: „Vyrážame. Beriem psa.“ Scéna ako zo špionážneho filmu. Ochrankár rýchlym krokom odíde, ale za chvíľu sa vráti a na vôdzke má skutočného psa. „Ja som tu veľmi malá ryba, ani neviem, kde vlastne prezident je,“ priznáva.
MICHAL FRIŠ, Praha
