V čom je stretnutie historické, na to sa už názory rôznia. Pre strednú a východnú Európu ide hlavne o druhú vlnu rozšírenia. Pre Ameriku a ďalších starých členov je to skôr o novej podobe a úlohách aliancie.
Vybavené za päť minút
Rozšírenie je nepochybne obrovská vec. Z nášho pohľadu dokonca prelomová. Po desaťročiach komunizmu a trinástich rokoch pokúšania sa o návrat do civilizovaného sveta sa Slovensko dostalo na dosah k NATO. Pozvánku dostaneme s najväčšou pravdepodobnosťou už dnes a do dvoch rokov by sme sa mohli stať aj plnohodnotnými členmi organizácie, ktorá je ešte stále jedinou istotou západnej demokracie.
Rozmer rozšírenia si uvedomujú aj v Amerike. „Summit bude oslavou historickej chvíle pre NATO. Aliancia expanduje na územia, o ktorých si podľa mňa nikto nikdy nemyslel, že sa tam niekedy dostane,“ povedala v pondelok Condoleezza Riceová, poradkyňa pre národnú bezpečnosť amerického prezidenta Georgea Busha.
V skutočnosti bude ale rozšírenie veľkou rýchlovkou. Dobre informované zdroje dokonca tvrdia, že to nebude trvať ani päť minút. Dnes o pol desiatej ráno sa stretnú lídri členských krajín a o 9.35 generálny tajomník aliancie George Robertson s úsmevom oznámi, že pozvánku dostalo sedem krajín.
Expresné tempo nie je znakom, že alianciu rozšírenie nezaujíma. Lídri sa mu venovali dlho a všetko už vopred dohodli. Preto si dnes niektorí ani nemusia všimnúť, čo sa vlastne stalo: pražský summit je a navždy zostane schôdzkou, na ktorej NATO prizvalo väčšinu postkomunistických kandidátov a vstúpilo aj na územie bývalého Sovietskeho zväzu. Nič na tom nezmení ani fakt, že to zvládlo za päť minút.
Nové NATO
S novými členmi bude musieť vzniknúť aj nové NATO. Nie preto, že by ho menili stále slabo pripravení nováčikovia. Nové NATO musí vzniknúť pre nové hrozby. Ešte nikdy totiž aliancia nestála tak bokom diania ako dnes.
Mnohí na to upozorňovali už po páde komunizmu: s rozpadom Varšavskej zmluvy sa stráca zmysel spojenectva. Kríza aliancie sa ale prejavila naplno až po minuloročnom 11. septembri. Vojna v Afganistane a teraz aj prípravy na zásah v Iraku ukazujú, že NATO nedokáže zasiahnuť. Dokáže to len Amerika.
Aliancia má v Prahe pravdepodobne poslednú príležitosť nájsť svoj nový zmysel. Lídri členských krajín budú hľadať cestu. Musia odpovedať najmenej na dve otázky: Sme ochotní angažovať sa v záujme bezpečnosti sveta aj mimo územia Európy a Ameriky? Sme schopní zmeniť svoje zastarané armády a znížiť tak priepastný rozdiel medzi Európou a Amerikou? Len ak odpovedia dvakrát áno, nestane sa z NATO debatný politický klub.
Experti veria, že to nie je ešte stratené. Nádejou je vznik jednotiek rýchleho nasadenia. Aliancia by mala dať dokopy 21 000 mužov, ktorí by mali byť schopní veľmi akčne zasiahnuť, kdekoľvek by to bolo potrebné. Jednotka by mohla odpovedať aj na najväčšiu hrozbu: terorizmus.
Druhou zmenou by mala byť špecializácia armád. Posledné mesiace ukázali, ako výrazne Európa za Amerikou zaostáva. Je jasné, že ak by sa všetci pokúšali zlepšiť vo všetkom, trvalo by to dlhé roky a najskôr by sa to nikdy nepodarilo. Takto sa niektorí Európania cítia urazení: Amerika si zrazu chce vyberať z aliancie už iba hrozienka. V skutočnosti je to ale jediné riešenie.
Aj Slovensko sa bude musieť vydať touto cestou. Spolu s ostatnými kandidátmi s pozvánkou v ruke nebude mať príliš veľa času na oslavy. Otázky aliancie sa týkajú už aj nás.
Pražský summit je o rozšírení, ale aj my ako nováčikovia musíme pochopiť, že najmä o rozšírení schopností a sily aliancie.
MATÚŠ KOSTOLNÝ, Praha
