Miroslav Cipár. FOTO SME - PAVOL MAJER
Keď autori čerstvej monografie o Miroslavovi Cipárovi chceli stručne charakterizovať umelca, zistili, že to nebude jednoduché. Maliar, grafik, kresliar, ilustrátor, dizajnér, sochár, tvorca známok? MIROSLAV CIPÁR (1935) patrí k najvšestrannejším slovenským výtvarníkom. Ako hovorí, zaoberá sa aj vecami, ktoré zdanlivo neovplyvňujú jeho profesionálny výkon.
„Som výtvarník, ktorý si všetko neustále overuje,“ povedal v rozhovore pre SME Miroslav Cipár. „Či je to správne, odkiaľ sa na svet pozerám. Ďalším limitom je, že sa neviem opakovať. Korigujem sa, a preto je pre mňa najvýhodnejšie pracovať na starších prácach. Či som bol so svojou vecou niekedy spokojný? Áno, ale trvalo to iba chvíľku.“
Dielo ako stanovisko
Rozšírené aktivity Miroslava Cipára mal pôvodne vystihovať aj titul monografie - Multigrafia. „Nakoniec som od toho upustil, lebo mi to kamaráti ofrfľali,“ hovorí Cipár. „Mám dojem, že som desaťbojár medzi špecialistami. Dúfam však, že sa to vzájomne neruší. Každú oblasť sa snažím projektovať ako integrálnu súčasť výtvarnej tvorby. Tá mi pripadá ako stanovisko. Nie je to druh nezávislej tvorby, pretože sa stále snažím byť v kontakte s nadhľadom. Prirovnal by som to k práci grafického dizajnéra, ktorý rešpektuje vydavateľa, ale do knihy či katalógu vkladá aj svoju invenciu.“
Miroslav Cipár zanecháva stopy na poštových známkach, na monumentálnych maliarskych, sochárskych dielach, ale i na hlavičke SME. Vystavoval v rôznych končinách sveta. Pôsobil ako expert v indickom vydavateľstve Children‘s Book Trust, viedol seminár na Univerzite Kelyana v Colombe na Srí Lanke. Ilustroval vyše 250 kníh a vytvoril viac než 200 logotypov (napríklad Bratislavské hudobné slávnosti, Bienále ilustrácií Bratislava, Slovenská národná galéria, TASR, Konto nádeje). V týchto dňoch putuje po Spojených štátoch jeho výstava, ktorá začala svoju púť v júni na slovenskom veľvyslanectve vo Washingtone. Začiatkom decembra sa otvára Cipárova výstava na slovenskom veľvyslanectve v Londýne.
Kniha nie je definitíva
Pri skladbe 280-stranovej monografie vylúčil Miroslav Cipár chronologický prístup. Snažil sa vytvoriť skladačku jednotlivých druhov a zahrnúť aj menej známu ateliérovú tvorbu - najmä maľbu a kresbu. Chcel vytvoriť akési hniezda záujmov, v ktorých sa jednotlivé výtvarné obdobia uskutočňovali. Niektoré boli prerušené, iné premostené. Textovej časti dominuje Fedor Kriška, s príspevkami sa zúčastňujú aj Dorothée Höferzová, Miroslav Daniš a Márius Maták.
„Keď sa pozerám na túto knihu, mám pocit ukončenosti,“ hovorí. „Avšak nemala by to byť moja definitíva. Stále som presvedčený, že som začínajúci autor so sľubnou perspektívou. Knihou som si len zmapoval doterajší priestor a teraz budem mať dôvod ďalej sa kompetentne vyjadriť.“
Potrebujem riziko
Slovami nemeckej galeristky Dorothée Höferzovej, diváci Cipárových obrazov sa stávajú svedkami tajných rozhovorov, erotických nedorozumení, konšpiratívnych stretnutí, intelektuálnych diskusií, ostrej výmeny názorov, pričom nechýbajú ani nové loptové hry či klasické pas de deux. Sú to miesta na stretávanie ľudí nesúce so sebou vlastné príbehy. Nebol by to Cipár, keby netvrdil, že sa dalo oveľa viac.
„Zmáhajú ma pocity z toho, čo som všetko neurobil v momente, keď som bol v kondícii. Niekedy si to človek uvedomí dodatočne. Sám sebe si nadávam, ale produkovanie je mi odporné. Možno je to jedna z mojich najväčších prekážok. Určite by sa dal variovať jeden príbeh, no niektoré výtvarné príbehy mi pripadajú nudné. Ako keby autori nemali žiadne pochybnosti. Niekde na začiatku je kód a už vtedy sa dá predpovedať, ako to dopadne. Je tam málo vzrušenia a ja potrebujem riziko. Samozrejme, nechcem byť provokatér či komediant, ale aj hra má svoje hranice.“
ĽUDO PETRÁNSKY
