Strana práce obrátila list - Ben Eliezer (na plagáte) odchádza, prechádza Micna. FOTO - REUTERS

Labouristi v primárkach nevolili tak, aby si zlepšili šance v parlamentných voľbách: keby sa riadili podľa prieskumov, tak ich povedie niekto na karte bezpečnosti, ktorá sa stále najlepšie predáva, a plánmi veľmi podobnými Šaronovým. Labouristi sa – na rozdiel od amerických demokratov v kongresových voľbách – rozhodli priznať farbu, vymaniť sa z imidžu hybridu s pravicou, ktorý im vtlačilo takmer dvojročné členstvo vo vláde národnej jednoty. Izrael totiž nepotrebuje ešte jednu stranu ako je Likud premiéra Ariela Šarona a keď k nej labouristi nedokážu byť alternatívou, ich existencia stratí opodstatnenie. Voľby teraz možno ešte nevyhrajú, ale s tvárou Šarona by prehrali definitívne.

Labouristi priznali farbu

Micna si medzi všetkými kandidátmi najviac zakladal na myšlienke „labouristickej identity“. Doterajšieho šéfa Eliezera porazil argumentom, že pod jeho vedením strana „stratila tvár“. Sľúbil, že ihneď evakuuje osady z pásma Gazy a tie izolované zo západného brehu Jordánu, ktorých ochrana stojí Izrael priveľa. Obnoví vyjednávania s Palestínčanmi a opevnenú líniu separácie potiahne až potom, keď sa hranica nedá určiť dohodou s Palestínčanmi.

Vrátiť sa do bodu pred intifádou je však veľmi ťažké. Šaron dosiahol, že sa veci posunuli ďalej – obral palestínske vedenie o moc aj medzinárodnú legitimitu a jeho územie má prakticky obsadené. Za rozbitie teroristických štruktúr bojoval okrem iného masovým zatýkaním, zákazom vychádzania a demolovaním ulíc. Izrael však nie je o nič bezpečnejší ako vo februári 2001, keď ho zvolili. Za ten čas sa Šaronovi minuli riešenia. Kým vo februári bola jednota národným záujmom z hľadiska bezpečnosti, teraz je čas na nové riešenia.

Šaron alebo Netanjahu

Prvý hráč izraelskej volebnej partie je teda už známy. O tom, kto bude tým druhým, sa rozhodne v primárnych voľbách Likudu o týždeň. Šaron sa v nich stretne s expremiérom a súčasným šéfom diplomacie Benjaminom Netanjahuom. Šaron má lepšie šance, ale ľudia blízki Netajnahuovi tvrdia, že „Bibi“ má ešte šance otočiť vývoj straníckych sympatií vo svoj prospech. Šaron je z nich dvoch opatrnejší a skôr zdôrazňuje svoje doterajšie zásluhy. Aj keď o nich pochybujú aj jeho vlastní voliči, má pomerne vysokú a stabilnú podporu.

Hneď po tom, čo bolo jasné, že v labouristických primárkach zvíťazil umiernený Micna, postaral sa Netanjahu o doteraz najrazantnejší útok na Šarona. Pre izraelský rozhlas povedal, že po voľbách nevstúpi do Šaronovej vlády, ak neprehodnotí svoj postoj k vytvoreniu palestínskeho štátu. „Bol by to štát, ktorý by viedli ľudia, ktorí používajú terorizmus nielen ako taktickú zbraň, ale ako časť svojho strategického cieľa,“ povedal Netanjahu. Netanjahu neráta s labouristami v koaličnej vláde a už dlho sa zasadzuje za vyhostenie Arafata.

Aj Šaron by rád dostal Arafata z Izraela, ale počúva hlasy USA a aj izraelskí stratégovia mu tvrdia, že by exil Arafata len posilnil.

(kl, mik)