Lepšia a bezpečnejšia Európa

Na rusko-poľskej hranici v oblasti Kaliningradu zostal kameň pripomínajúci narodenie Adolfa Hitlera. Kaliningrad sa môže v budúcnosti stať akýmsi mostom medzi Európskou úniou a Ruskom. FOTO - AFP

Pre mnohých ľudí, vrátane mňa, je rozšírenie NATO okrem iných aj o bývalé sovietske republiky Estónsko, Lotyšsko a Litva splnením nemožného sna. Keď sa myšlienka členstva pobaltských republík asi pred desiatimi rokmi po prvý raz objavila, bral ju vážne málokto. Vážnou prekážkou bolo až donedávna Rusko, ktoré svoje takzvané „blízke zahraničie“ považovalo za zónu svojho zvláštneho záujmu a vplyvu.

Rozšírenie NATO dáva jasne najavo, že žiadna krajina v novej Európe nemôže byť vnímaná ako „zóna“ inej krajiny. Pre tri malé pobaltské republiky je zárukou, že nočná mora v podobe okupácie veľkými susedmi (Hitlerovou Treťou ríšou a Stalinovým Sovietskym zväzom), ktorú museli celé polstoročie znášať, sa nebude opakovať. Európa sa stala bezpečnejším miestom a Rusku to pomohlo zmeniť sa z impéria na národný štát.

Rozšírením vznikne i lepšia Európa, pretože sa zväčší územie zložené z krajín zaviazaných politickými hodnotami NATO, ako sú napríklad práva jednotlivca a práva menšín. Hodnotu politickej stránky rozšírenia NATO už možno Rusko našťastie chápe.

A robí dobre: rozšírenie NATO nie je „expanziou“, ktorá by Rusko či iné krajiny snažiace sa o demokratické politické reformy ohrozovala. Práve naopak. Rozšírenie odstraňuje obavy, skutočné či vymyslené, početných rusky hovoriacich menšín, ktoré dnes žijú mimo Ruska v bývalých sovietskych republikách. Občianské práva ruských menšín v pobaltských republikách i inde sú teraz zakotvené v právnom poriadku, do značnej miery i vďaka požiadavkám aliancie.

Iniciatívy na ochranu občianskych práv zo strany NATO reflektujú stále vecnejší prístup Ruska, Európy a Ameriky k riešeniu vzájomných nezhôd. Rozšírenie NATO sa uskutočňuje len pár dní po tom, čo sa Rusko s Európskou úniou dohodli na vyriešení spornej otázky o prístupe do ruskej enklávy Kaliningrad.

Malý kus Ruska na brehu Baltského mora s miliónom obyvateľov je vklinený medzi Poľsko a Litvu, dvoch budúcich členov Európskej únie. To mohlo viesť ku komplikáciám, lebo Rusi by na cestu medzi Kaliningradom a zvyškom Ruska museli zložito žiadať o víza. Ruský prezident Putin a Európska únia sa dohodli na opatrení, ktoré tieto prekážky značne zmenšuje, bez toho, aby bol štatút Litvy a Poľska v rámci režimu únie akokoľvek narušený. Žiadna zo strán sa necíti porazená, čo je pre budúce vzťahy medzi úniou a Ruskom veľmi dôležité.

Až bude Európska rada o mesiac v Kodani rozhodovať o rozšírení únie o krajiny strednej a východnej Európy, záver bude jasný: vďaka rozhodnutiam NATO a únie na jeseň roku 2002 sa Európa stala omnoho lepším a bezpečnejším miestom. Ale netešme sa príliš. Budeme musieť nielen riešiť vnútorné praktické a politické problémy, ktoré rozšírenie so sebou prinesie, ale aj počítať s krajinami v čakárni na členstvo – konkrétne s Ruskom.

Ak má Európa i naďalej zvyšovať životnú úroveň svojich občanov a riešiť ich obavy o bezpečnosť, vzťahy s Ruskom sú nesmierne dôležité. Spoločnej hrozbe medzinárodného terorizmu treba čeliť spoločnými silami. Musíme jeden druhého presvedčiť, že boj proti tomuto spoločnému nepriateľovi treba viesť s ohľadom na rovnováhu potrieb bezpečnosti a potrieb ľudských práv a práv menšín.

Lakmusovým papierikom môže byť Kaliningrad. Prvá prekážka bola prekonaná. Ďalšou prekážkou bude podpora Kaliningradu v jeho boji proti chorobám a kriminalite a v posilňovaní jeho hospodárskych a spoločenských štruktúr. Od únie si tento cieľ žiada štedrosť a od Moskvy pružnosť. V širšom kontexte by to mohlo viesť k posilneniu takzvanej severnej dimenzie Európskej únie, ktorej cieľom je oblasť voľného obchodu všetkých krajín pri Baltskom mori. Je to uskutočniteľný projekt. Stačí mať politickú vôľu a presadiť ju.

Autor: UFFE ELLEMAN-JENSEN(Autor je bývalým dánskym ministrom zahraničných vecí)