"Očakávam pozvánku do NATO," povedal pre SME premiér Dzurinda pred odletom do Prahy. "NATO nie je len o najlepšej bezpečnosti, akú môže národ na tejto zemeguli mať, ale je to zároveň aj ďalšie posilnenie dôveryhodnosti krajiny."
Mali sme trochu šťastie. Nebyť vojny proti terorizmu, americký prezident George Bush by oveľa menej tlačil na rozšírenie NATO o sedem krajín.
"Pozvánka nám prišla zadarmo, pretože pred dvoma rokmi rozšírenie o sedem krajín nikto nečakal. Na druhej strane, zrejme by sme ju dostali, aj keby sa NATO rozhodlo pre užšie rozširovanie," povedal zahraničnopolitický analytik Ivo Samson.
Krátko pred začiatkom summitu to potvrdilo Parlamentné zhromaždenie NATO: vyhlásilo, "že Slovensko je jednoznačne najlepšie pripravené na vstup" spomedzi všetkch kandidátov.
Naša krajina nemalo vo svete ešte nikdy tak dobré meno ako v tejto chvíli. "Dá sa povedať, že Slovensko sa stalo akousi hviezdou v strednej Európe. Teraz je Slovensko z hľadiska zahraničnej politiky a vlády jednou z najstabilnejších krajín, nielen spomedzi kandidátov, ale aj krajín strednej Európy," hovorí Samson.
Pozvánku preberú zhodou okolností traja ľudia z SDKÚ. Pre stranu je pozvánka od aliancie kľúčová, pretože na tomto cieli postavili veľkú časť svojej politiky. "SDKÚ sa proti všetkým útokom opozície vždy obrnila tým, že ide o integráciu Slovenska do NATO a Európskej únie," povedal zahraničnopolitický analytik Ivo Samson.
Opoziční politici však upozorňujú, že pozvánka nie je zásluhou len Dzurindových vlád. "Je to predovšetkým stav spoločnosti a premeny, ktoré v nej prebehli. SDKÚ neberiem, že má na tom svoj podiel, ale predovšetkým je spoločenský výsledok zmeny orientácie po roku 1998," povedal poslanec Smeru Boris Zala.
Vojtech Tkáč si zase myslí, že zásluhu na pozvánke do NATO majú všetci politici, ktorí od roku 1990 pracovali na rozvoji demokracie na Slovensku. "Nedá sa povedať, že pozvánka je úspechom SDKÚ. Ako keby české členstvo v NATO bolo zásluhou ČSSD. Roboty sa odviedlo aj za našej vlády, aj keď to nevyšlo."
Za ich vlády, na summite NATO v Madride, nás pre autoritársky režim Vladimíra Mečiara odmietli. Vtedy pozvánku dostali Češi, Poliaci a Maďari.
Po nástupe Dzurindovej vlády však Slovensko splnilo všetko, čo nás predstavitelia NATO žiadali. "Na pozvánku bolo treba splniť Akčný plán pre NATO. Tam boli najdôležitejšie politické kritéria demokratickej krajiny, ekonomika musela fungovať a museli byť dodržiavané ľudské práv," hovorí expert na rozšírenie NATO Tomáš Valášek z amerického Centra pre bezpečnostné informácie.
"Slovensko ešte má nedostatky v reformy armády," myslí si Samson, ale tie podľa Valáška v skutočnosti nehrajú príliš veľkú rolu.
"Pri rozhodovaní o pozvánke boli oveľa dôležitejšie tie politické, pretože NATO samo nemá kritéria, aká by mala byť armáda," myslí si Valášek.
