už dávno za sebou.
Ale priznajme si – veľakrát nám tento žáner padne dobre – hlavne keď predstavuje únik z reality – zo súčasného uponáhľaného a stresujúceho sveta.
Analyzujúc svoje zmiešané pocity som sa púšťala do knihy Katherine Stoneovej – Návrat domov. Musím priznať, že mne osobne sa uvedený názov ku knihe vôbec nehodí, ale to už každý z vás snáď posúdi sám. Ide o príbeh mladej reportérky Galen a lovca zločincov Lucasa. Klasický príbeh, kde sa mladá, krásna, a ako ináč – krehká dievčina, zamiluje do príťažlivého, zmyselného, ale neprístupného chlapa. Ona je sivá myška, podrobovaná tvrdej kritike konkurenčnej novinárky, on lev salónov, patriaci k elite New Yorku, povestný playboy, ale vynikajúci policajt. Myslím, že netreba chodiť okolo horúcej kaše, určite je každému z vás jasné, že títo dvaja – táto nesúrodá dvojica protikladov – budú aj tak svoji. Pravdupovediac, ovplyvnená spomínanými telenovelami, som autorku podcenila. Nebudem vám navrávať, že ide o nezabudnuteľné, skvele spracované dielo, ale určite má daný príbeh niečo do seba a dosť na mňa zapôsobil. Na začiatku sa ocitnete uprostred vyjednávania zločinca, ktorý zadržiava v nemocnici malé pacientky a vyhráža sa, že ak policajti nesplnia jeho požiadavky, vyhodí nemocnicu do povetria. Na strane zákona stojí Lucas – policajný inšpektor, ktorý má zvláštnu danosť vcítiť sa do myslenia zločincov a tým sa stáva úspešným v ich dolapení. Keď poručík úspešne vyrieši aj tento prípad, sľúbi rozhovor reportérke Galen, hoci on sám osobne ešte nikdy rozhovor pre médiá neposkytol. Úspešne odzbrojil únoscu malých pacientok, ale v tú noc zomiera prvá z niekoľkých žien, ktoré vraj boli Lucasovými milenkami a sadistický vrah vyzýva Lucasa, aby ho našiel. Pomocníčkou v pátraní sa stáva Galen, ktorú si zabijak vybral ako kontaktnú osobu. Príbeh je pútavý a napínavý, veď pátranie po psychopatovi ani iné nemôže byť. Len vám začne po čase liezť na nervy levanduľová farba, ktorá je spomenutá takmer na každej strane a týka sa rôznych veci – od teplákov až po telefóny. Vlastne, už dávnejšie som si všimla, že podobné romány hýria nevídanými farbami, počnúc tyrkysovou a končiac spomínanou levanduľovou, pričom hlavné hrdinky sú červenovlásky so zelenými očami a otrasným vkusom. Ani u Katherine Stoneovej to nie je inak, ale dá sa na to zvyknúť. Koniec koncov – prečo meniť staré dobré zvyky a triky, no nie? Chaos vo vás spočiatku vyvolá spleť postáv, ale keď sa párkrát vrátite o nejakú tú stránku dozadu, o chvíľku už budete v obraze. Možno to znie neuveriteľne, ale príbeh vás strhne a aj z vás sa stanú vyšetrovatelia zločinu. A neprestanete si lámať hlavu nad tým, kto je páchateľ, až kým sa na jeden hlt nedostanete k nečakanému rozuzleniu. Príbeh sa však nekončí tam, kde by ste čakali. Autorka ale precenila trpezlivosť čitateľa a záver sa naozaj stáva nudným. Dokonca som presvedčená, že mnohí knihu v tomto okamihu odložia, lebo presne vedia, ako sa to skončí. A nemýlia sa. No neznamená to, že sa príbeh neoplatí prečítať až do samého konca.
Je nad slnko jasnejšie, že kniha nie je určená mužom (aj keď – jeden nikdy nevie...). Áno, je sladká, romantická, s dobrým koncom, ale je aj napínavá a čo je hlavné – nie je prikrášlená početnými posteľnými scénami. Verím, že si nájde miesto v knižnici nejednej ženy.

Autor: Meg