MONITOR: Slovenská tlač o EÚ

BRATISLAVA 20. novembra (SITA) - Dánsky premiér Anders Fogh Rasmussen v utorok v Štrasburgu naznačil, že pripravované definitívne ponuky na rokovanie s desiatimi kandidátskymi krajinami by mohli ísť za rámec toho, čo doteraz Európska únia pripúšťala ako m

aximálne finančné podmienky pre nových členov. "Predložíme spolu s Európskou komisiou každej kandidátskej krajine veľmi skoro konkrétny balík. Počkajte, až ho uvidíte, potom zistíte, že existuje istá pružnosť a že skutočne riešime starosti, ktoré tieto krajiny majú," cituje SME Rasmussenovo vyjadrenie po skončení rozpravy Európskeho parlamentu s poslancami z uchádzačských štátov. Dodal, že v žiadnom prípade nebudú tieto krajiny postavené pred hotovú vec, i keď "existujú isté neprekročiteľné limity". Potvrdil tak dohady z diplomatických kruhov v Bruseli, podľa ktorých Dáni chystajú spolu s komisiou ponuky, ktoré by mali adresátov "príjemne prekvapiť". Mohli by napríklad obsahovať podstatne vyššie výrobné kvóty na niektoré poľnohospodárske komodity, lepšie podmienky finančných tokov v prvom roku, návrat 2,5 miliardy eur vyčlenených pred mesiacom z prísľubu zo štrukturálnych fondov, ba aj vyššie počiatočné poľnohospodárske priame podpory. Na konkrétnu otázku, či budú tieto posledne spomínané platby nakoniec zvýšené, komisár pre rozšírenie Günter Verheugen včera odpovedal, že "rokovanie sa nevedie verejne". Pripustil iba, že poľnohospodárske podpory sú "predmetom diskusie". "Verím, že riešenia, ktoré ponúkneme kandidátskym štátom budúci týždeň, budú pre ne akceptovateľné," uviedol a dodal, že želaním EÚ je uzavrieť problematické otázky do konca tohto mesiaca. Do Kodane zostáva iba 23 dní, opakoval Rasmussen a vyzýval kandidátov, aby sa rýchlo posúvali smerom ku kompromisom. Opakovane varoval, že v Kodani nebude 12. až 13. decembra čas ani priestor na prerokovávanie jednotlivostí a všetko by malo byť hotové na ministerskej schôdzi 9. až 10. decembra.

Slovenským záujmom je, aby akékoľvek riešenie výšky priamych platieb pre poľnohospodárov nových členov EÚ nebolo "preddefinovaním" budúceho sedemročného rozpočtového obdobia po roku 2007, ale aby bolo predmetom ďalších rozhodnutí rozšírenej EÚ v rokoch 2005 - 2006, keď sa bude pripravovať nový rozpočtový plán a v jeho rámci by mali nastať aj zmeny istých politík - ako je aj Spoločná poľnohospodárska politika, povedal v rozhovore pre denník Pravda predseda Zahraničného výboru Národnej rady SR a hlavný vyjednávač Slovenska s EÚ Ján Figeľ. Ako dodal, predpokladá, že tu príde ešte k zmenám, pretože pondelkové stretnutie ministrov zahraničných vecí v Bruseli bolo multilaterálnou schôdzkou - teda nebolo možné zaoberať sa jednotlivými detailmi. Najbližšie dvojstranné rokovanie čaká Slovensko budúci týždeň. Termín vstupu má podľa Figeľa politické, finančné a technicko-právne súvislosti. "Politické súvislosti znamenajú, že chceme, aby sa aj na Slovensku konali voľby do Európskeho parlamentu skôr, ako budeme členom EÚ. Osobitne chcem zdôrazniť, že Slovensko chce dosiahnuť, aby mohlo mať plnú účasť na medzivládnej konferencii, ktorá bude rokovať o inštitucionálnych reformách EÚ. Ide o to, aby sa ďalšie zásadné zmeny nerozhodovali bez našej účasti," zdôraznil Figeľ. V oblasti financií sa Slovensko bude usilovať, aby akýkoľvek posun v termíne nového rozšírenia EÚ, ktorý bude dohodnutý, odzrkadľoval proporcionálnym spôsobom jeho účasť na príspevkoch v prvom roku členstva a aby vytváral výhodné podmienky na strane príjmov z EÚ.

Európska komisia v úsilí ochrániť investorov a zabrániť škandálom typu Enron navrhla zmeny pravidiel, ktorých cieľom je vytvoriť jednotné smernice pre zverejňovanie informácií kótovaných spoločností vo všetkých 15 členských krajinách EÚ. Ako informujú Hospodárske noviny, tieto nové pravidlá, známe ako smernica prehľadnosti, obsahujú predovšetkým povinné štvrťročné zverejňovanie informácií namiesto súčasného šesťmesačného intervalu. Štvrťročné zverejňovanie údajov umožní investorom získať lepšie informácie o výsledkoch spoločností a keďže sa zladia s normami USA, môžu na európske trhy pritiahnuť zahraničné investície. Súčasné zákony EÚ zaväzujú spoločnosti zverejňovať výsledky každých šesť mesiacov, hoci osem členských štátov už na národnej úrovni požaduje poskytovanie finančných informácií a obchodných výsledkov každé tri mesiace. V dôsledku toho asi 1 200 zo 7 000 kótovaných spoločností v EÚ už poskytuje určitú formu štvrťročných informácií investorom. Mnohé z nich však budú musieť rozšíriť rozsah uvádzaných informácií, keďže štvrťročná správa bude musieť obsahovať údaje o obrate, zisku a strate, ako aj obchodné výsledky a musí byť zverejnená do dvoch mesiacov od konca štvrťroka. EK chce zároveň povzbudiť firmy k širšiemu využívaniu internetu, kde by mohli svoje výsledky publikovať pomocou oficiálnych informačných služieb. Akcionári z celej EÚ privítali nové návrhy, ktoré sa však stretli s odporom predovšetkým britských firiem. Ako pre denník Financial Times povedal Mark Armour, predseda skupiny finančných riaditeľov FTSE 100, nové pravidlá zvýšia zaťaženie spoločností, keďže sa zameriavajú na zlepšenie riadenia a zavádzanie nových medzinárodných účtovných noriem.

ph

SME

MONITOR: Slovenská tlač o EÚ

Najčítanejšie na SME

Komerčné články

Last Minute Dovolenka

MONITOR: Slovenská tlač o EÚ

Neprehliadnite tiež

Už ste čítali?