CHRONOLÓGIA: Severoatlantická aliancia (NATO)

BRATISLAVA 20. novembra (SITA) -4. apríla 1949 Vo Washingtone podpísali Severoatlantickú zmluvu, platiť začala 24. augusta 1949.17. - 19. septembra 1949Prvé washingtonské zasadnutie Severoatlantickej rady (North Atlantic Council -

NAC) rozhodlo o vytvorení Výboru pre obranu (Defence Comitee – DC) zloženého z ministrov obrany členských krajín. Výbor sa schádzal aspoň raz do roka.

18. februára 1952
Grécko a Turecko sa stali 13. a 14. členskou krajinou NATO.

23. októbra 1954
Podpis Parížskych dohôd, prizvanie Nemeckej spolkovej republiky do Aliancie.

5. mája 1955
Nemecká spolková republika sa stáva 15. členom NATO.

14. mája 1955
Formovanie Varšavskej zmluvy ôsmich východoeurópskych krajín.

16. - 19. decembra 1957
Prvý summit NATO. Na zasadnutí NAC sa prvýkrát zúčastnili premiéri vlád členských krajín. Dôvodom bola panika po vypustení sovietskeho sputnika v októbri 1957. Rozhodlo sa o vytvorení amerických základní v Európe, na ktorých mali byť rozmiestnené jadrové zbrane. Vytvorený Výbor pre vedu (Science Comitee).

jún 1959
USA dokončili prvú atómovú raketonosnú ponorku – vznik tzv. strategickej triády.

16. októbra 1967
Otvorenie nového veliteľstva NATO v Bruseli.

30. - 31 mája 1972
NATO súhlasilo s vytvorením Konferencie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (KBSE).

12. decembra 1979
NATO sa rozhodlo umiestniť jadrové hlavice Pershing II v Európe, ak Sovieti odmietnu stiahnuť svoje strely SS-20 vo východnej Európe.

30. mája 1982
Španielsko sa stalo 16. členom NATO.

28. novembra 1985
Mimoriadny summit NATO, na ktorom prezident USA referoval o stretnutí s Michalom Gorbačovom (rokovania o likvidácii striel stredného a krátkeho doletu a znížení strategických jadrových síl o 50 percent).

17. februára 1987
Vo Viedni sa začali rozhovory členských krajín NATO a Varšavskej zmluvy o mandáte pre rokovanie o konvenčných ozbrojených silách v Európe.

8. decembra 1987
Americký prezident Ronald Reagan a sovietsky líder Michail Gorbačov na Washingtonskom summite podpísali zmluvu eliminujúcu jadrové strely stredného doletu (INF).

14. - 15. decembra 1989
Rada NATO na úrovni ministrov rokovala o vývoji v strednej a východnej Európe.

19. decembra 1989
Sovietsky minister zahraničných vecí Eduard Ševardnadze na návšteve veliteľstva NATO a generálneho tajomníka NATO.

11.-13. februára 1990
Ministri zahraničných vecí členských štátov NATO a Varšavskej zmluvy sa zišli v Ottave na konferencii o takzvanom Otvorenom nebi (dohoda podpísaná v marci 1992 v Helsinkách), princípe otvorenosti vo vojenských otázkach, ktorá signatárom umožňuje sústreďovať informácie o ozbrojených silách a aktivitách druhej strany.

6. júla 1990
Londýnsky summit NATO prijal Londýnsku deklaráciu o transformácii Aliancie s návrhmi na rozvoj všestrannej spolupráce s krajinami strednej a východnej Európy.

19. novembra 1990
Pri príležitosti summitu KBSE v Paríži 22 štátov, členské krajiny NATO a Varšavskej zmluvy, podpísali zmluvy o konvenčných ozbrojených silách v Európe (CFE) a vydali Spoločnú deklaráciu o neútočení.

26. - 28. novembra 1990
Na zasadaniach Severoatlantického zhromaždenia v Londýne udelili štatút pridruženého delegáta členom parlamentov ZSSR, Bulharska, ČSFR, Maďarska a Poľska.

24. februára 1991
Začiatok pozemnej ofenzívy koaličných síl v Kuvajte.

25. februára 1991
Predstavitelia krajín Varšavskej zmluvy oznámili v Budapešti rozpustenie jej vojenskej štruktúry.

6. októbra 1991
Na stretnutí v Krakove ministri zahraničných vecí ČSFR, Poľska a Maďarska deklarovali želanie zapojiť krajiny do činnosti NATO.

7. - 8. novembra 1991
Summit NATO v Ríme prijíma zásadný transformačný dokument Strategická koncepcia Aliancie a Rímsku deklaráciu o mieri a spolupráci.

20. decembra 1991
Inauguračné zasadanie Severoatlantickej rady pre spoluprácu (NACC) za účasti zástupcov všetkých členských krajín a 9 krajín strednej a východnej Európy.

10. apríla 1992
Prvé stretnutie Vojenského výboru NATO s ministrami obrany a náčelníkmi generálnych štábov krajín strednej a východnej Európy.

10. - 11. januára 1994
Bruselská deklarácia NATO znovu potvrdila, že Aliancia je otvorená na vstup ďalších európskych štátov prostredníctvom programu Partnerstva pre mier (PfP), ktorý koordinuje obranu strednej a východnej Európy.

27. januára 1994
V Moskve bol podpísaný Program vojenskej spolupráce medzi Ruskom a NATO.

12. - 16. septembra 1994
Prvé spoločné cvičenie Partnerstva (Cooperative Bridge) v Poľsku. Zúčastnilo sa na ňom 13 krajín.

27. mája 1995
Zasadanie Severoatlantického zhromaždenia v Budapešti sa sústredilo na problematiku rozšírenia NATO.

31. mája 1995
Rusko pristúpilo k Partnerstvu za mier.

2. - 3. decembra 1996
Summit OBSE v Lisabone prijal deklaráciu spoločného a úplného bezpečnostného modelu pre Európu pre 21. storočie.

8. - 9. júla 1997
Na Madridskom summite rozhodli o prizvaní ČR, Maďarska a Poľska ku vstupným rozhovorom o rozšírení NATO.

30. januára 1999
Severoatlantická rada (NAC) dala mandát generálnemu tajomníkovi NATO Javierovi Solanovi, aby nariadil letecké údery proti JZR v súvislosti s vývojom politického procesu urovnania kosovského konfliktu.

12. februára 1999
Česká republika, Maďarsko a Poľsko sa stali členmi NATO.

23. marca 1999
Javier Solana vydal rozkaz na bombardovanie Juhoslávie.

23. - 25. apríla 1999
Summit vo Washingtone pri príležitosti 50. výročia založenia NATO prijal novú strategickú koncepciu pre 21. storočie, v ktorej si Severoatlantická aliancia schválila možnosť zasahovania mimo územia členských štátov v bližšie nedefinovanom "euroatlantickom priestore" s tým, že "prvoradú zodpovednosť" za udržovanie mieru nesie OSN. NATO a sedem štátov susediacich s Juhosláviou prijali Pakt stability Balkánu, ktorý predložilo Nemecko.

10. júna 1999
Po 78 dňoch bombardovania NATO pozastavilo letecké útoky proti Juhoslávii.

30. mája 2001
V Budapešti sa konala historicky prvá spoločná schôdzka ministrov zahraničných vecí Severoatlantickej aliancie a Európskej únie o situácii na Balkáne a ďalšej spolupráci.

13. júna 2001
Generálny tajomník NATO George Robertson v Bruseli prehlásil, že na summite v Prahe na jeseň 2002 NATO ponúkne členstvo ďalším krajinám, prípadne jednej krajine. Rozšírenie NATO podporil tiež americký prezident George Bush.

8. novembra 2001
Dolná komora amerického Kongresu, Snemovňa reprezentantov, schválila návrh zákona podporujúci skoré rozšírenie NATO a vyčlenila na tento účel 55 miliónov dolárov.

tt;kp

SME

CHRONOLÓGIA: Severoatlantická aliancia (NATO)

Najčítanejšie na SME

Komerčné články

Last Minute Dovolenka

CHRONOLÓGIA: Severoatlantická aliancia (NATO)

Neprehliadnite tiež

Už ste čítali?