BRATISLAVA 20. novembra (SITA) - Možnosť návratu Vladimíra Mečiara na čelo slovenskej vlády, nízka podpora vstupu do NATO v Slovinsku, zaostalosť rumunskej a bulharskej armády a korupcia vo všetkých krajinách bývalého východného bloku - to boli najväčšie
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
problémy ďalšej vlny rozširovania Severoatlantickej aliancie. Niektoré sa podarilo odstrániť, niektoré sa predstavitelia NATO rozhodli zatiaľ akoby ignorovať. Jeden problém však pri rozhodovaní o počte krajín, ktoré budú do aliancie pozvané prehliadnuť nemohli - bol ním postoj Ruska. Moskva ešte pred rokom chcela zohrať úlohu mocnosti, ktorá si nenechá preberať svoje bývalé satelity cudzou vojenskou alianciou. Všetko však zmenili teroristické útoky na New York a Washington z 11. septembra minulého roka a následné zblíženie dvoch bývalých úhlavných nepriateľov - Spojených štátov a Ruska. Zatiaľ čo pred útokmi ruský prezident Vladimir Putin ďalšie rozširovanie NATO na východ zásadne odmietal, po útokoch ho pripustil a ruská kritika rozširovania sa obmedzila len na výhrady proti prijatiu krajín bývalého Sovietskeho zväzu - Litvy, Lotyšska a Estónska. Po pondelkovom stretnutí s generálnym tajomníkom NATO Georgeom Robertsonom sa Putin už dokonca obmedzil len na strohé vyjadrenie: "Dúfam, že žiadne z rozhodnutí, ktoré budú prijaté (na pražskom summite NATO), nepodkope stabilitu a bezpečnosť v spoločnom európskom priestore a neohrozí národné bezpečnostné záujmy Ruska. Verím, že vojenská zdržanlivosť a vzájomná dôvera budú základom pre budúce vzťahy NATO a Ruska." Pražský summit aliancie "nebude v žiadnom ohľade ohrozovať bezpečnostné záujmy Ruska," uistil Putina na spoločnom brífingu šéf NATO. Ruský prezident svojim pondelkovým vyjadrením podľa viacerých pozorovateľov "podmienečne odsúhlasil" rozširovanie aliancie. Napriek tomu ruský prezident na summit nepríde. Podľa nemenovaného vysokopostaveného zdroja z NATO nechce vyslať signál, že Rusko súhlasí s rozširovaním aliancie bezpodmienečne.